Kremnické vrchy I.

Králiky – Skalka – Zlatá studňa – Brestová – Kováčová

Tentokrát sa vyberieme na hrebeň sopečného pohoria Kremnické vrchy. Hlavný hrebeň, nazývaný aj Flochovský chrbát, podľa najvyššieho vrchu pohoria Flochová (1317m.n.m) prejdeme v úseku medzi Banskou Bystricou a Zvolenom, respektíve Králikmi a Kováčovou. Najvyšším bodom hrebeňovky je vrch Zlatá studňa s nadmorskou výškou 1265 metrov. Túra začína na hornom konci dediny Králiky, na konečnej zastávke autobusu ( U Ruskov) v nadmorskej výške 755 metrov. Počas túry prekonáme stúpanie 510 metrov, klesanie 930 metrov, náš cieľ – zastávka autobusov na parkovisku pod kováčovským termálnym kúpaliskom pri kostole je v nadmorskej výške 306 metrov. Čaká nás 9 – 10 hodinová túra ( z toho hodinu počítam na prestávky a hodinu na odbočku na Skalku), dĺžka trasy je 25,5 km.

Na úvod túry sa poriadne zahrejeme, lebo hneď od zastávky začneme stúpať do strmého kopca po novej asfaltke, smerom k lyžiarskemu stredisku a chate nad Králikmi. Držíme sa modrej značky, ktorá nás vyvedie až k hornej stanici novej štvorsedačkovej lanovky, popri ktorej prejdeme vpravo. Pôjdeme ďalej po modrej, po spevnenej ceste teraz už cez les. Cesta sa po chvíli stočí kolmo na hrebeň a stúpanie sa ešte zvýši. Po hodine cesty sa ocitneme priamo na hrebeni na Bystrickom sedle v nadmorskej výške 1185 metrov. Z maximálneho stupáku sa túra mení na pohodlnú vychádzku, od teraz sa budeme pohybovať dve tretiny cesty po takmer rovnom hrebeni Kremnických vrchov. Čaká nás síce ešte pár krátkych stúpaní, ale podstatne slabších. To prvé je na Zlatú studňu, ďalšie výraznejšie stúpanie je až v druhej polovici trasy z Brestovej na Sielnickú poľanu. Po vystúpení na hrebeň v Bystrickom sedle sa vydáme najprv vpravo – na sever na krátky okruh Skalkou. Z červenej značky odbočíme vľavo na modrú. Za 20 minút sme v modernom bežeckom areáli na štadióne. Ako orientačný bod nám dobre poslúži 312 metrov vysoký televízny vysielač, ktorý je už asi tri desaťročia najvyššou stavbou na Slovensku. Otázne je či ho budeme vidieť, aj keď sa budeme krútiť okolo neho. Často je celý, alebo jeho časť v oblakoch, alebo v hmle. Areál vysielača je oplotený, musíme ho obísť zľava. Potom po zjazdovke popod sedačkovú lanovku, až sa po pár metroch znova dostaneme na hrebeň kde je starý bufet Pekná vyhliadka. Celý vrch Suchej hory, alebo po novom Skalky je v podstate plochý a dosahuje nadmorskú výšku 1232 m.n.m. Za pekného počasia je sa na čo pozerať, vyhliadka je naozaj pekná. Uvidíme celú Tajovskú dolinu, za ňou sa nám v plnej kráse ukáže Krížna (1574 m.n.m.), ktorá je vzdušnou čiarou vzdialená len 17 km. Dosť často sa ale stáva, že sa pekná vyhliadka zmení na veľkú bielu jamu, z ktorej sa na vás valia kúdoly nepriehľadnej studenej hmly. Po hrebeni sa vydáme po červenej značke na juh – Doprava po širokom chodníku, ktorý je väčšinu trasy pohodlnou lesnou cestou. Kedysi dávno vraj táto cesta viedla až do Zvolena. Cesty viedli po horách , menej cez otvorené doliny a kotliny, cez ktoré boli cesty nebezpečnejšie a dlhšie. Druhá cesta viedla z Kremnice do Bystrice, prevážalo sa po nej zlato z Kremnice do kráľovskej pokladnice v Bystrici. O tom, že tu viedli cesty nás presviedčajú aj názvy okolitých vrchov a sediel. Od Skalky na sever nájdeme sedlo Tunel, cestou na juh prejdeme cez Mýtny vrch a ďalej na juh cez Tri kríže, sedlo, ktoré bolo dôležitou križovatkou ciest (cesta z Kremnice viedla cez Tri kríže, Horné Pršany a Radvaň do Banskej Bystrice). Mimoriadne zaujímavý, až mysticky pôsobiaci je vrch Velestúr, južne od Zlatej Studne. Okrem pohanského názvu – vrch slovanského boha Velesa, nachádza sa na jeho vrchole zhluk skál a na jednej z nich je tajomný nápis, ktorý nedá spávať mnohým historikom už od polovice 19.storočia. Je to tajomné písmo, pre nás neznáme, vraj stará azbuka, ktorá je vraj oveľa staršia, ako neskôr vytvorená Cyrilika. Nápis sa v roku 1865 podarilo nájsť Pavlovi Kriškovi a on tento nápis rozlúštil a aj popísal v Letopise Matice slovenskej ročník V., zväzok I. v roku 1868. Nápis si ihneď získal okrem priaznivcov, aj veľa odporcov a vlastne odpor oficiálnej slovenskej vedy zotrváva dodnes, bez toho aby sa nápisom niekto naozaj seriózne zaoberal. A tak sa možno svojimi predsudkami o ,,nemenných veciach”, akou je pôvod Slovanov, pripravujeme o značnú časť svojich dejín. Radšej vyhlásime nápis na Velestúrskej skale za falzifikát. Nápis je totiž tak zarážajúci, že búra všetky ,,naše” prijaté ,,pravdy o pôvode Slovanov” úplne od základu. Na skale je totiž napísané, citujem Pavla Krišku: Vysvetlivše si takto jednotlivé slová, povedzme si teraz už, jako znie tento nápis v terajšej mluve. Je on nasledujúci:

„Prišiel Silian od severu, sboril Kremnicu a Turovo i všetky hrady; i bolo rokov po Turovi 280.“ Dozvedáme sa,že Silian je Slovan, Tur bol vládca, ktorý vládol tejto krajine v počiatkoch kresťanského letopočtu a rok 280 po Turovi je ešte pohanský letopočet, ktorý sa zhoduje s rokom 280 po Kristovi. Ktovie, ale celé to znie veľmi zaujímavo a záhadne a súdny človek, ktorý zahodí predsudky, určite bude o tom rozmýšľať a snažiť sa zistiť čo najviac. Musím pripomenúť, že nápis na Velestúrskej skale naozaj existuje a turista ho pri minimálnej námahe aj nájde. Viac o Velestúrskom nápise a podobných pohanských nápisoch v Kremnickom pohorí ( na neďalekom Smrečníku, Dievčej skale pri vrchole Kremnického Štósu, Malachovskej skale, Vysočine) píše Oskár Cvengrosch na www.tajnedejiny.sgo.sk. Celá táto skupina vrchov od Mýtneho Vrchu, cez Zlatú Studňu, Velestúr, až po sedlo Tri kríže pôsobí na človeka zvláštnym tajomným dojmom. Kráčate po hrebeni, cez ktorý sa prevaľuje hustá hmla, pomedzi pokrivené buky bizarných tvarov. Okolo sú väčšie,či menšie skaly, ktoré pripomínajú zrúcané hrady a tvoria skalné mestá. Proste divočina, ako sa patrí. V tomto dušičkovom období cestou po kremnickom hrebeni nestretnete človeka, skôr srnky, alebo jeleňa, no a na prítomnosť medveďov v Kremnických horách vás upozorňujú viaceré tabule. Ja osobne pri prechode hustým lesom radšej pískam a klepkám turistickými palicami, aby som náhodou nejakého maca neprekvapil. Od sedla Tri kríže ďalej na juh hrebeň postupne klesá cez Rudnú poľanu a sedlo Laurín,až pod 1000 metrov nad morom. Dostaneme sa až na Brestovú, ktorá je v nadmorskej výške 930 metrov. Kto tu nebol dlhšie, bude asi prekvapený. V tejto lyžiarsky už takmer zabudnutej oblasti sa stavia veľká horská chata, alebo horský hotel. Poloha je to pekná, takže je možné ,že sa Brestová stane vyhľadávaným lyžiarskym strediskom. Brestová máva výborné snehové podmienky, s dostatkom snehu, ktorého býva po väčšine zím bežne vyše pol metra, čo je na to, že je to cestou len 18 km od Zvolena naozaj dosť. Z Brestovej sa dostaneme po lyžiarskom svahu takmer až na vrchol Sielnickej poľany. Pôjdeme okrajom Národnej prírodnej rezervácie Mláčik. Rezervácia má rozlohu 147 hektárov, je v nej 11 lesných typov troch vegetačných stupňov. Stromy, popod ktoré vedie turistický chodník, dosahujú úctyhodné rozmery, mohutné sú hlavne jedle, buky a smreky. Prejdeme cez Za vrch lúku a Veľký Son plytkou dolinou až k Danielovej chate, ktorá je postavená asi na najkrajšom mieste v okolí. Ďalej od chaty pôjdeme dolinou Bienskeho potoka po asfaltovej ceste asi pol kilometra. Tu si musíme dať pozor, aby sme nezabudli odbočiť z cesty.Chodník vedie miernym stúpaním cez les ľavou stranou doliny. Asfaltová cesta vedie príjemnou dolinkou síce ďalej, ale určite ďalej po nej nechoďte, lebo po ďalších dva a pol kilometroch zistíte, že sa ďalej nedostanete, lebo celá dolina je oplotená a neprechodná – je v nej diviačia zvernica. Náš turistický chodník sa na vrchu kopca stáča doľava a zostúpi Nad Suchú dolinu. Potom dolinou Kováčovského potoka popri chate Ovčiar prejdeme až ku Kováčovskému rybníku. Pod rybníkom sa dolina končí a začínajú Kúpele Kováčová. Po ľavej ruke budeme mať detský liečebný dom Marína, asi o 200 metrov ďalej je liečebný dom Detvan. Od neho je to už len 100 metrov do cieľa našej cesty, zastávky autobusu a parkoviska pod kováčovským termálnym kúpaliskom. Oproti zastávke stojí novostavba Kostola svätého Gorazda (farnosť tu bola založená v roku 1996).