Loading...
Pri návšteve Banskej Bystrice sme z Námestia SNP pokračovali cez podchod budovy poľnohospodárov na Národnú ulicu a v nej sa nachádza Štátna opera, ktorá sídli v priestoroch Národného domu.
Budova Národného domu bola postavená v rokoch 1927 - 1929 podľa projektu slovenského architekta Emila Belluša. Vďaka ojedinelému architektonockému riešeniu bola stavba vyhlásená za národnú pamiatku.
Emil Belluš ( 1899 - 1979 ) patrí k najvýznamnejším slovenským architektom. Zaraďujeme ho k predstaviteľom funkcionalizmu. Študoval na ČVUT v Prahe. Najskôr pracoval v Banskej Bystrici, kde býval od svojich troch rokov, neskôr sa presťahoval do Bratislavi, kde si otvoril atelier. V rokoch 1939 - 1970 pôsobil ako profesor na Slovenskej vysokej škole technickej. V roku 1965 mu udelili titul Národný umelec, v roku 1974 získal Cenu Dušana Jurkoviča. Od roku 1990 Spolok architektov Slovenska udeľuje na jeho počesť Cenu Emila Belluša.
Projekt Národný dom v BB bol prvým veľkým dielom Emila Belluša. Sám autor povedal : "Bola to na svoju dobu (1924 kedy spracovával projekt) pre mňa úloha veľká, zložitá, ale aj znamenitá škola života. " Autor nielen že projekt nakreslil, ale podielal sa na jeho realizácii a vždy to nebolo ľahké, dochádzalo v priebehu stavby k rôznym úpravám, zmenám. Na návrhu Národného domu pracoval len tri roky po skončení vysokej školy.
Po prečítaní si, ktorých diel je Emil Belluš autorom, som zistila, že niektoré z nich poznám. V roku 1932 projektoval kolonádový most v Piešťanoch, ktorý sa nachádza neďaleko od nášho bydliska, r. 1946 vodojem spolu s Havelkom v Trnave, v Bratislave : 1948 budovu Novej radnice na Primaciálnom námestí, 1948 hotel Devín ( s Kramplom a Uhliarkom ) a 1954 študentský domov Mladá garda.
Budova Národného domu bola čiastočne dokončená už v roku 1929 - 30.4.1929 bola do užívania daná hotelová časť s reštauráciou a kaviarňou. Divadelnú časť budovy otvorili koncertom 8.1.1930.
Výtvarnú časť divadelnej časti raelizoval profesor umelecko - priemyselnej školy v Prahe František Kysela a miestny maliar Július Flache Kyselica realizoval výzdobu veľkej sály divadla a Flache je autorom veľkoplošného obrazu Alegória mesta Banská bystrica v divadelnom foyeri.
Vstup do budovy Štátnej opery je z travertínu - široký je 9 m a vysoký 5,5 m s priestranným vstupným schodiskom, s arkádou v 1. psochodí a terasou na 2. poschodí. Na bočnej strane od nábrežia je podjazd pre autá.
Prestavbou prešla budova v 50 - tych rokoch. Z rozsiahlych spoločenských priestorov sa z pôvodnej realizácie zachovala len divadelná sála, ostatné na škodu veci, boli v tomto období preadaptované. Dnes reštauračná a kaviarenská časť opäť slúžia svojmu pôvodnému účelu, po predchádzajúcej zmene funkcie však takmer úplne zmizol pôvodný interier. S touto prestavbou nebol autor veľmi nadšený...
Najnovšia prestavba po roku 2008 sa dotkla hlavne zázemia javiska s povraziskom, skúšobní, prevádzkových priestorov a podklrovia. Do foyeru opery bola v tom čase inštalovaná busta tvorcu Národného domu architekta Emila Belluša. Je to posledná a trvalá pocta tomuto výnimočnému človeku.
Dnes už by budova Národného domu potrebovala rekonštrukciu. Jej vonkajšie steny sú ošarpané, dokonca na prvom poschodí vyrastá strom... Dočítala som sa že stará vláda schválila nejakú sumu na jej obnovu, ale ako to v dnešnej dobe po zmene vlády a Covid 19 dopadne je podľa mňa otázné.
Z histórie opery :
Už v roku 1949 navrhla Slovenská divadelná a dramaturgická rada zriadiť spevoherné divadlo v Banskej Bystrici. Až v roku 1959 sa oficiálne potvrdila existencia hudobného divadla pod názvom Spevohra Divadla Jozefa Gregora Tajovského so sídlom v BB, ako pobočná scéna činohry DJGT vo Zvolene. V roku 1972 ju premenovali na Operu Divadla Jozefa Gregora Tajovského. Od 1.7.1993 sa operná zložka Divadla JGT v BB osamostanila od činoherenej zložky vo Zvolene a dostala samostatný štatút s novým názvom Štátna opera.
Dnes patrí Štátna opera medzi významné slovenské divadelné súbory. Môžeme sa tu stretnúť s opernými, operetnými, muzikálovými, baletnými a koncertnými dielami zahraničných aj slovenských autorov.
Nedá mi nespomenúť pekné kvetinové hodiny na druhej strane ulice neďaleko od budovy Národného domu.