Banská Štiavnica - Dedičná štôlňa Glanzenberg

Turistické cíle • Důl, štola, šachta

vstup do štôlne • Fotografie (16) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (16 fotografií)

dedičná štolna Glanenberg

infopanel u štôlne

Vstoupit do fotogalerie (16 fotografií)

História a sláva mesta Banská Štiavnica je spojená s dolovaním nerastného bohastva a rúd drahých a farebných kovov, ktoré sa v jej okolí nachádzali. Bola slobodným banským mestom a ťažilo sa tu viac ako 1000 rokov.

Jednou zo štôlní, kde sa vzácne kovy ťažili je aj dedičná štôlňa Glanzenberg. Najstaršia písomná zmienka o štôlni je z roku 1560, je však oveľa staršia. Štôlňa bola razená ručne pomocou kladív a železných nástrojov - želiezok, svedčia o tom záseky v strope chodieb, ktoré sú dobre vidieť dodnes.
Mala významnú úlohu odvodňovacej štôlne v počiatku ťažby zlatostrieborných rúd na žile Špitaler pod kopcom Glanzenberg. Neskôr funkciu odvodňovania prevzali nižšie položené odvodňovacie štôlne. Štôlňa Glanzenberg potom slúžila ako štôlňa odvetrávacia, dopravná a tiež pre fáranie technikov.
Dnes je sprístupnená jej časť kratšej odvodňovacej štôlne, ktorá ústi v centre mesta v ulici Kammerhofská a plnila funkciu odvodnenia bane vrchu Glanzenberg. Štôlňa sa tiahne pod mestom okolo hlavnej ulice ku kostolu sv. Kataríny, kde sa rozvetvuje. S dedičnou štôlňou Svätotrojičnou ju spájajú takzvané Cisárske schody. V podzemí v hĺbke 40 metrov pod križovatkou viacerých štôlní v jej rozšírenej časti bola osadená pamätná tabuľa na počesť vzácnej návštevy - cisára Františka Štefana Lotrinského, manžela panovníčky Márie Terézie v roku 1751. Nebola to ale jediná vzácna návšteva tejto štôlne, ďalšia pamätná tabuľa z roku 1674 pripomína fáranie korunného princa Jozefa a jeho brata Leopolda s budúcim švagrom - arcivojvodom Albertom Saským. Celkovo tu je takýchto tabulí päť, tretia pripomína návštevu z roku 1777, kedy tu fáral Maximilián Rakúsky. Fáranie palatína Jozefa pripomína tabuľa z roku 1822. Poslednou tabuľou je spomienka na návštevu štôlne cisárom Františkom Jozefom I. zo 7. júla 1852.
Vstup do štôlne je v nadmorskej výške 560 metrov, má vybudovaný murovaný portál s lichobežníkovým nadpražím. Nad kovovými dverami je znak Banskej Štiavnice, názov štôlne a v kruhu umiestnené banícke insígnie - kladivko a želiezko.
Vľavo pri vstupe do štôlne je kovový kríž s kamenným podstavcom, na ktorom je na plechovej tabuli nápis "Bože ochraňuj našu baňu a zachráň nás od všetkého nešťastia".
V dobe z ktorej sa zachovali prvé zmienky o štôlni už mesto Banská Štiavnica malo podobný charakter svojho centra ako dnes. Preto sa štôlňa z dôvodu stability budov po stáročia stále udržiavala v dobrom stave.
Štôlňa Glanzenberg je pre verejnosť opäť sprístupnená od 25. februára 2016.