Banská Štiavnica - Gymnázium Andreja Kmeťa

Turistické cíle • Ostatní

gymnázium • Fotografie (14) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (14 fotografií)

gymnázium stojace na kopci

veľká budova gymnázia

Vstoupit do fotogalerie (14 fotografií)

Bohatá história banského slobodného kráľovského mesta je veľmi úzko prepojená aj so školstvom, ktoré tu má bohatú tradíciu. Predpokladá sa, že už v 13. storočí, kedy v meste pôsobil dominikánsky mníšsky rád v kláštore u dnešnáho kostola Nanebovzatia Panny Márie existovala aj kláštorná škola. Po odchode dominikánov školu prevzalo mesto, písomné zmienky o tejto škole sú zo 14. storočia.
Gymnázium v Banskej Štiavnci má svoju históriu už v 16. storočí, kedy tu fungovala evanjelická mestská škola a vyššia evanjelická škola. Počas naboženských nepokojov bola škola dočasne zatvorená, na vyššie gymnázium ju povýšili až po zavedení školského zákonu v roku 1777. Táto škola sa postupne stávala centrom slovenského národného hnutia. V prvej polovici 19. storočia bolo gymnázium postupne pomaďarčené. Po prvej svetovej vojne, rozpadu Rakúska - Uhorska, po vzniku novej Československej republiky ministerstvo školstva a osvety v Prahe rozhodlo, že maďarské gymnázium v meste bude zatvorené a nahradí ho československé reálne gymnázium, ku ktorému priradili aj evajelické líceum. Nové reálne gymnázium pomenovali podľa Andreja Kmeťa, ktorý v Banskej Štiavnici v rokoch 1852 - 1858 na piaristickom gymnáziu študoval. Nápis 1. československé štátne reálne gymnázium Andreja Kmeťa a znak Československej republiky je dodnes viditeľný na budove gymnázia. Po druhej svetovej vojne forma vyučovania prebiehala podľa centrálnych nariadení socialistickej vlády, po zmene režimu v roku 1989 nastali zmeny aj v školstve.
Dnes má gymnázium dve formy štúdia slovenskú so 4 triedami a bilingválnu sekciu s 10 triedami v 5 ročníkoch. Na pamätnej mramorovej doske sa dozvieme, že na tomto gymnázii Andreja Kmeťa študovali a v roku 1940 maturovali herci, ktorí svojím talentom významne formovali tvár slovenského divadla a filmu. Prvým bol herec, režisér a pedagóg Július Pántik / 1922 - 2002 /narodený v Stredných Plachtinciach. Začínal ako ochotník v Banskej Štiavnici, vyštudoval herectvo na Štátnom konzervátoriu v Bratislave. Pôsobil aj ako pedagóg, učil na VŠMU. Ako stály člen Činohry SND stvárnil vyše 150 divadelných postáv. Cestu k filmu mu otvoril režisér Martin Frič vo filme Vlčie diery. Hrál takmer v 70 filmoch, televíznych nscenáciach, vystupoval v rozhlase. Svoj osobitý hlasový prejav uplatňoval v recitácii. V roku 1979 mu udelili titul národného umelca, zomrel v roku 2002 v Bratislave. Druhou osobnosťou bol Gustav Valach, slovenský herec 1921 - 2002, rodák z Hornonitrianských Nemcov. Ako študent bol ochotníkom, od roku 1946 bol členm Činohry SND, hrál desiatky náročných postáv, recitoval, vstupoval v televízii a rozhlase. Popullárnu úlohu stvárnil ako hájnik Straka v sérii detských filmov Pod jezevčí skálou, Na pytlácke stezce a Za trnkovým keřem. Do hereckého neba odyšiel rovnako ako Július Pántik, zomrel v roku 2002 tiež v Bratislave. Na Ďalšej doske osadenej na budove gymnázia je uctená pamiatka PhDr. Alžbete Golnerovej - Gverkovej, profesorky jazyka slovenského a histórie, aktívnej účastničke protifašistického odboja a členky RNV. Zavraždili ju fašisti v Kremničke.