Belgicko - Brusel - Anneessenstoren - pozostatky prvých mestských hradieb

Turistické cíle • Hradby

veža Anneessenstoren a časť múru

Anneessenstoren

hradby a veža

Anneessenstoren v Bruseli

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (5 fotografií)

Mestá sa v minulosti pred nebezpečím chránili mestskými obrannými hradbami a vežami, týmto spôsobom sa chránilo v minulosti aj belgické hlavné mesto Brusel. S výstavbou týchto opevnení začali v období prelomu 11. až 12. storočia a dodnes sa zachovala v tomto meste malá zrekonštruovaná časť týchto mestských hradieb s vežou.

Anneessenstoren, nazývaný aj Hoektoren sú pozostatky prvých bruselských hradieb zo spomínaného prelomu storočí. Tento prvý obranný múr mal dĺžku asi štyri kilometre, päťdesiat strážnych veží a sedem brán. Strážne veže boli medzi vstupnými mestskými bránami od seba rozmiestnené približne 50 metrov z dôvodu čo najlepšieho kontaktu vojska pri obrane mesta. Na miestach, kde sa tieto pôvodné obranné veže javili už ako malé alebo nedostatočne odolné, boli v ďalšom storočí nahradzované novými, odolnejšími, väčšími a mohutnejšími vežami.

Storočiami, hlavne postupným rozrastaním, v mestách prvé obranné múry začali úplne strácať svoj význam. Múry a veže postupne mizli a poslúžili ako stavebný materiál pre nové domy. Tento osud demolície nepostihol ale jednu z veží nazývanú Anneessenstoren, veža sa zachovala spolu s blokom budov, ktorými ju rokmi obstavali. V roku 1870 si bruselský architekt Jean Baes vo veži zriadil svoj ateliér. Celým menom Jean Baptiste Pierre Baes sa narodil v roku 1848 v Bruseli v umeleckej rodine. Bol belgickým dekorátorom, architektom, akvarelistom, vzdelanie získal na bruselskej Akadémii umenia v oblasti dekorativného umenia a architektúry. Zomrel v roku 1914 v Ixelles.

V roku 1957 v tejto mestskej časti Kaizerslaan prebehla prestavba, došlo k rozšíreniu Kaizerslaanu a došlo aj k sanácii niekoľkých budov, hlavne v okolí veže. Zachovala sa už iba malá časť hradieb, veža podstúpila v následujúcich rokoch niekoľkokrát rekonštrukciu.

Veža má dnes dve podlažia, nízku kužeľovitú strechu, vystupuje sa do nej menšou osembokou pristavanou schodiskovou vežičkou. Podľa legendy bol vo veži približne pol roka pred popravou väznený aj Frans Anneessens, podľa neho má veža aj svoj názov. Tento fakt sa ale časom zmenil, upravil, Anneessens mal byť väznený vo vedľajšej veži Steenporte, ktorá bola s touto vežou spojená chodbou a práve ona vtedy slúžila ako väznica. Frans Anneessens, cechový dekan sa narodil v Bruseli v roku 1719. Za účasť počas nepokojov v Bruseli v rokoch 1717 a 1719 ho po väznení vo veži a rozsudku smtri 19. septembra 1719 sťali na námestí Grota Markt.

Táto bývala strážna veža s časťou hradieb je od roku 1992 pamiatkovo chránená, nachádza sa v centre mesta na ulici Boulevard de ľ Empereer - Kaizerslaan. Veža stála neďaleko brány ,,Steenpoort,, na rohu hradieb, preto ju nazývajú aj rohová veža.