Domaniža - kostol sv. Mikuláša
Našou ďalšou zastávkou na ceste do Rajeckej doliny bol kostol v obci Domaniža, ležiacej v okrese Považská Bystrica, v Trenčianskom kraji.
Domaniža ( 390 m.n.m. ) je veľká podhorská obec uprostred Domanižskej kotliny. Žije to cez 1.500 obyvateľov a je jednou z najväčších obcí okresu. Obec je známa nálezom "pokladu" ( rôzne spony... ) z mladšej doby bronzovej. Sídlil tu ľud púchovskej kultúry v dobe laténtnej. Našlo sa aj stredoveké opevnenie s valmi.
Prvá zmienka o obci je z roku 1268. V 16. stor. sa stala mestečkom s jarmočným právom. V minulosti tu bola tehelňa, píla, valcha súkna a výroba kadí. Dnes väčšina obyvateľov pracuje v Považskej Bystrici a Rajci.
Domaniža patrí medzi veľmi staré farnosti. Prvá písomná zmienka sa zachovala z roku 1268, kde sa udáva meno kňaza Godislava z Domaniže. Druhá listina pochádza z roku 1272. Z listín je známe, že tu stál kostol, fara a správcom fary bol kňaz Godislav.
Rímsko-katolícky kostol, zasvätený sv. Mikulášovi, stojí na úpätí vŕšku Leska, uprostred cintoríne. Okolo sa nachádza murovaná kamenná ohrada s východnou a západnou bránou. Ohrada slúžila ako ochrana obyvateľstva.
Z písomných materiálov sa nevie, aký mal pôvodný románsky kostol tvar a rozmery., či bol Godislavov chrám len rotundou alebo mal aj malé presbytérium. Kostol mal drevený strop a za stáročia prešiel viacerými prestavbami a úpravami.
V roku 1643 dal zemepán Wolfgang Esterházy kostol rozšíriť - pristavali presbytérium, zväčšili centrálnu svätynu a pod svätynou postavili kryptu. Veľká renovácia sa uskutočnila c v roku 1784, bola pristavaná priestranná zákristia, masívna veža , ktorá bola ukončená cibuľovitou strechou. Krytinou celého chrámu sa stal drevený šindeľ. V roku 1899 sa uskutočnila generálna oprava a maľovanie celáho kostola. K zmene pôdorysu došlo aj v roku 1940, kedy bol chrám rozšírený o bočnú loď z jeho južnej strany. Od tej doby sa pôdorys nemenil. Neskôr boli vykonané opravy a vylepšenia v chráme a jeho okolí. Dnes tu stojí krásna fara, ktorá slúži ako pastoračné centrum. Pohľad naň a na kostol na vŕšku je naozaj krásny.
Interiér :
Z pôvodného zariadenia sa nič nezachovalo. V roku 1784 objavili na severnej stene kostola nástenné gotické maľby a fresky, dnes sú však zakryté vápennou omietkou.
Hlavný oltár : v roku 1643 postavili dvojetážový ranobarokový hlavný oltár. Ide o polychrómovanú drevorezbu so stĺpovou oltárnou architektúrou. Dnes sa tu nachádza obraz Nanebovzatia Panny Márie. Medzi stĺpami po bokoch sú sochy svätých kráľov - sv. Štefana a sv. Ladislava.V strede prvej etáže je obraz patróna kostola - sv. Mikuláš. Po bokoch sú ranobarokové sochy sv. Barbory a sv. Kataríny.Na druhej etáži uprostred nadstavca je obraz Korunovania Panny Márie najsvätejšou trojicou. Na vrchole oltára je soška Panny Márie Kráľovnej. Táto neskorobaroková plastika Madony je z druhej polovice 18. stor. Je to tiež polychrómovaná drevorezba.
Bočný oltár : Podľa kanonickej vizitácie z roku 1766 boli v kostole tri bočné oltáre. Dnes je v chráme len jeden bočný oltár. Bol postavený v roku 1940 v bočnej lodi. Je jednoetážový ranobarokový, so stĺpovou architektúrou a polychrómovanou drevorezbou. Je zasvätený Panne Márii Karmelskej. Jej socha stojí v strede oltára. Po bokoch sú barokové sochy biskupov sv. Mikuláša a sv. Martina. Sochy pochádzajú z bočného oltára, ktorý bol postavený v roku 1701. Na etáži uprostred je obraz sv. Jozefa a po stranách sochy evanjelistov : sv. matúša, sv. Marka, sv. Lukáša a sv. Jána.
Bohato zdobená je kupola svätyne. Pred poslednou rekonštrukciou bola kupola namaľovaná ako modré hviezdne nebo. Pod touto maľbou boli však objavené krásne a hodnotné maľby, ktoré naväzujú na obraz Korunovania Panny Márie a sošku Panny Márie Kráľovnej.
Nad dverami do zákristie sa nachádza epitaf z roku 1606.
Bohužiaľ kostol bol zatvorený, takže jeho exteriér sme nemohli vidieť... Ako som už písala kostol na vŕšku a k nemu vedúce široké schodište s krížovou cestou tvoria veľmi peknú dominantu obce.
Pri kostole je umiestnený aj misijný kríž, Lurdská jaskyňa a veľmi zaujímavá krížová cesta. Tvorí ju len 14 "zrkadlových" krížov, v dolnej časti so strohou popiskou. Keď som si kríž chcela vyfotiť, tak som sa v ňom uvidela a tak som si v kríži vyfotila aj marianský stĺp valcovitého tvaru z 50. rokov 18. storočia a s rokokovou soškou Panny Márie, tá je z obdobia 19. storočia, ďalej oblohu i pekné kopcovité okolie obce.
Dočítala som sa pre mňa zaujímavosť, v krypte kostola je pochovaný farár Juraj Vrtík, ktorého v roku 1712 postrelil Turiak – Huncaga z Jánošíkovej družiny. Farár Vrtík bol jedinou dokázanou obeťou Jánošíkovej družiny a podľa miestneho amatérskeho historika Františka Kovala práve vražda domanižského farára spečatila smrtiaci rozsudok nad Jánošíkom i napriek tomu, že pri vražde pravdepodobne ani nebol. Juraj Jánošík bol obesený v Liptovskom Mikuláši a Turiak - Huncaga pár dní po ňom.
Údajne sa odohralo takto : Farár z Domaniže šiel odslúžiť svätú omšu do Frivaldu, dnešnej Rajeckej Lesnej. Na koni vyšiel na vrch Suchá, kde ho stretla Jánošíkova družina. Jeden z jej členov ho tam zabil a ešte dnes sú tam tri stromy, ktoré symbolizujú túto udalosť. Farár nezomrel hneď, postrelený sa dostal ešte na faru v Domaniži, kde o niekoľko dní zomrel a pochovali ho do krypty v kostole.
Podľa starostu obce by chceli kryptu v budúcnosti sprístupniť pre verejnosť...
3.8.2022 - zo správ - nad obcou Domaníža medved v lese napadol človeka, ktorý tam pracoval. Medveď bol agresívny, muž skončil v nemocnici v Považskej Bystrici. Mal pravdepodobne zlomenú ruku ( bola obviazaná obväzom ) a škrabance na rukách i nohách, roztrhané oblečenie. Jeho kolegovia počuli zarevanie a kričanie. Keď prišli k napadnutému bol doškriabaný a tiež v šoku čo sa mu prihodilo. Na Slovensku začínajú byť s medveďmi dosť veľké problémy. Tento rok je to už 7. alebo 8. napadnutý človek. Bolo to v lese, ale asi len 200 metrov od obytných domov.