Loading...
Horné Srnie na toku rieky Vlára je najsevernejšou obcou okresu Trenčín, leží na hranici s Českou republikou. Prvé písomné zmienky o obci sú z roku 1439.
Nad obcou Horné Srnie sa nachádza niekoľko pamiatok z druhej svetovej vojny, dve som si naplánovala a chcela som si ich aj bližšie pozrieť. Išlo o dve guľometné hniezda, ktoré sú spojené s druhou svetovou vojnou. Tieto guľometné hniezda neboli súčasťou tisícok objektov československého ľahkého opevnenia. Vznikli koncom druhej svetovej vojny v dobe keď už Červená armáda postupne oslobodzovala Československo. Takýchto guľometných hniezd ako prekážku pred blížiacou sa Sovietskou armádou Nemci vybudovali niekoľko, v katastri obce Horné Srnie sa zachovali dve. Stavalo sa im dobre, stavebný materiál mali ako sa hovorí po ruke. Najdôležitejší bol cement, ten brali priamo z cementárne v Hornom Srní, ktorá ho vyrába od roku 1929. Že je asi kvalitný je dôkazom, že z torza bývalých guľometných hniezd je jeho betónova časť stále vo veľmi dobrom stave. Ďalší potrebný materiál na namiešanie betónu - štrk a vodu na výstavbu hniezd dodala rieka Vlára.
Na mapke infopanela sú označené ako Guľometné hniezdo I a II.
Guľometné hniezdo I sa nachádza vedľa cyklochodníka okolo rieky Vláry. Cyklochodník spája SR a ČR - spája rieky Bečvu a Váh nazývaný BEVLAVA. Pri guľometnom hniezde je infopanel a lavičky na posedenie. Druhé hniezdo II. nie je od jednotky vzdušne moc ďaleko, problém je v tom, že je za tokom rieky Vláry a najbližšie mosty sú už skoro u Vlárskeho průsmyku, alebo v obci Horné Srnie. Je ešte jedna možnosť, vyzuť si topánky a využiť brod oproti bunkru. Vlára mala ale viac vody, ako je zvykom, takže na presun poslúžil most v Hornom Srni.
Druhé guľometné hniezdo je už viac utajené, nachádza sa na pravej strane u cesty v smere na Vlársky průsmyk. Na prvýkrat sme ho neobjavili, vydali sme sa okolo drevenice u cesty po ceste, ktorá vedie k záhradkám. Hniezdo sa ale stále neobjavovalo, tak nasledovala cesta späť. Treba si pozornejšie pozrieť mapu, tam je hniezdo vyznačené až za potokom Sietno, ktorý sa následne vlieva do Vláry. Po preskočení Sietna po kameňoch treba ísť niekoľko desiatok metrov po poľnej ceste lesom a tam v lestnatom poraste nad hlavnou cestou je guľometné hniezdo II.
Poslednou vojenskou pamiatkou neďaleko guľometných hniezd sú aj protitankové zátarasy - betónove prekážky. Tisícky týchto betónových objektov vybudovali v rokoch 1935 - 1938 na úsekoch v Čechác, na Morave, Slovensku a aj na hranici Podkarpatskej Rusi. V okolí obce Horné Srnie boli vlastne až tri línie týchto opevnení.
1. línia sa nachádzala blízko za obcou Nemšová, z nej sa zachovali už iba torza.
2. línia sú dodnes zachovalé iba tri zátarasy u malého odpočívadla pri štátnej cesty, tie som si pozrela a vyfotila, sú blízko guľometného hniezda číslo dva.
3. línia je na počet zachovalých torz zátaras najpočetnejšia, sú v časti Horné Srnie - Rybníky, najbližšie k hranici. Tieto betónové kvádre boli stavané v radoch s medzerami 1 až 2 metre, takže boli pre tanky neprekonateľnou prekážkou a v blízkosti železničnej trate dokázali medzi sebou umiestnením kovovej závory aj prehradiť železničnú trať. K protitankovým zátarasam sa dalo dostať cez vysokú trávu, kde sme ale predpokladali nebezpečie kliešťov, tak sme tam radšej nešli.