Falkenstein – romantická zřícenina románského hradu

Zrúcanina hradu Falkenstein v dolnorakúskej Weinviertel sa vypína na kopci vysokom 415 metrov nad obcou rovnakého názvu. Cez Weinviertel (Vinnú časť) sa tiahne od severozápadu oblasť nazývaná ,,Waschbergzone,,. Je to geologická formácia tvorená zčasti strmými vápencovými skalami. Najznámejšími vyvýšeninami sú Leiser Berge, Staazer Klippen, Falkenstein a Pálava u Mikulova na južnej Morave.

Historia hradu Falkenstein je rovnako stará, ako osídlenie dolnorakusej časti Weinviertelu za cisára Jindřicha III. v polovici 11. storočia. Kedy sa presne začal hrad stavať sa nevie, ale, pravdepodobne ide o rok 1050. Prvými pánmi na Falkensteinu boli šľachtické rody, ktorým bol zverený do zástavy. Jednalo sa prevážne o rody Lichtenštejnov a Fünfkirchenov. Prvá zmienka o Ulrichovi z Falkenstejnu je z roku 1118. V roku 1571 predal hrad císar Rudolf II. Hansovi III. z Trautsona. Počas doby vládnutia jeho syna Paula Sixtema Trautsona hrad zažil rozkvet a bol prestavaný na renesančný zámok. V roku 1645 /počas 30 - ročnej vojny 1618 - 1648/ hrad dobyli Švédi a obsadili ho na 15 mesiacov. Obsadením bol hrad síce poškodený, no nebol zničený. Hrad bol ešte po roku 1690 v stave obranyschopnosti, koncom 17. storočia sa dostal do rúk rodu Auerspergov a neskôr Bartensteinov, po roku 1850 slobodných pánov Vrintsov. To už sa hrad ale postupne rozpadal a začiatkom 18. storočia jeho majitelia začali kamene z hradu predávať a tie sa ďalej používali ako stavebný materiál. Oblasť Wienviertel a Falkenstein v neskorom stredoveku a rannom novoveku prešli i burlivou a nekľudnou dobou. Boli to prírodné katastrofy a epidémie moru v 14. storočí, ďalej následovali náboženské vojny v 16. a 17. storočí.

Dnes zrúcanina hradu patrí do súkromného majetku pána Georga Thurn - Vrints, ktorý ju od roku 1992 sprístupnil verejnosti. Preto vznikol aj spolok pre údržbu tejto zrúcaniny. Najskôr bolo treba odstrániť nánosy sutin, odpadu a odstrániť nežiadúce porasty. Odvtedy sa stará o údržbu tohto hradu a ponúka jeho prehliadky.

Na hrad sa vstupuje cez renesančnú bránu na prvé nádvorie, ktorého časť bola postavená až v 16. storočí. Na tomto prvom nádvorí návštevníka určite prekvepí loď galejníkov a asi si položí otázku, ako sa sem na kopec a hrad dostala. Nesie spojitosť s událosťami, ktoré sa za stenami tohto hradu odohrávali okolo roku 1540. Náboženská tolerancie vtedy neexistovala a odlišný pohľad na vieru bol trestaný smrťou. Rad novokrstencov, ktorí sa postavili proti moci a cirkvi, pokiaľ neskončili smrťou svoje utrpenie prežívali na galejách na Jadranskom mori, kde boli hnaní z Weinviertalu. Preto je tu táto loď, ktorá má názorne predviesť ako trpeli títo ľudia ako galejníci na lodiach v Jadranskom mori.

Oproti vchodu vedie brána na druhé hradné nádvorie. Ide o húpaciu bránu podobajúcu sa padaciemu mostu. Pôvodne tu bola i hradná priekopa, tu už ale dnes nie je vidieť. Toto druhé nádvorie bolo dokončené v roku 1369 za vlády habsburského vojvodu Albrechta III. Janom z Lichtenštejna, ktorý mal hrad Falkenstein vtedy v zástave. Nádvorie vtedy tvoril obranný systém so zastrešením, dreveným obranným ochozom.

Veľmi obľúbený je v letných mesiacoch veľký dvor, kde sa v minulosti konali turnaje. Toto tretie nádvorie, tzv. turnajové, vzniklo v 16. storočí za vládnutia vtedajšieho pána Paula Sixtusa Trautsona. Pozývali tu slávnych hostí, konali sa tu oslavy a rytierské bojové slávnosti. Dnes sa tu konajú svadby a iné rôzne slávnosti.

Kto navštívi Mikulov a dostane chuť pozrieť si pamiatku vdialenú iba asi 14 kilometrov juhovýchodne v susednom Rakúsku určite neoľutuje. Odmenou mu bude i jedinečný výhľad na severný Weinviertal a blízku južnú Moravu s Mikulovxkým zámkom, Svätým kopečkom a Pálavskými vrchmi. Takto sme sa sem dostali aj my.

Ide síce o zrúcaninu, ale je upravovaná, doplnená dreveným zábradlím a drevenými schodami. Dá sa dostať do izby v suteréne, kde vedú drevené schody. Tu kedysi bývalo služobníctvo. Až 30 ľudí tu žilo spoločne. Múry z 13.st. sa zachovali v pôvodnom stave. Táto hradná klenutá miestnosť bola takmer celá zasypaná a neskôr ručne odkryta. Dnešné schodište, ktoré k miestnosti vedie je z 15.st. Dnes je tu malé múzeum s nálezmi a fotografiami. Stredoveký stôl má priblížiť ako sa v tej dobe stolovalo.

V sterde stredovekej časti hradu bol trojposchodový palác. Bol postavený v 13.storočí. Na prízemí sa nachádzal rytiersky sál, ktorý slúžil rodine majiteľa. V zime sa nepoužíval, lebo sa nedal vykurovať. Obytné vytápané miestnosti sa nachádzali nad ním. V 16.st. bol rytiersky sál prestavaný na kaplu, z tej doby pochádzajú zbytky gotických klenb. Ku kaply patrí zvonková veža, postavená rpoku 1602.

Nachádza sa tu aj prírodná skalná jaskyňa, ktorá je zvláštnosťou hradu Falkenstein. Vznikla pred 150 milionmi rokov. Obyvatelia hradu ju objavili v 12.storočí. Rozšírili ju a používali ako komoru o čom svedčia rôzne nálezy keramiky. Zo 16.st. pochádzajú zbytky tehelných múrov, ktoré sú dôkazom že jaskyňa bola používaná ako väzenie. Je možné, že v roku 1539 tu bola uväznená časť zajatých členov novokrstencov. V prilahlej klenutej miestnosti, ktorá pravdepodobne vznikla v 12.st., bola v roku 2011 zriadená tzv. klenutá miestnosť novokrstencov. Tá podáva prehľad o histórii a životnom štyle Hutterituv, ktorá je úzko spojená s históriou hradu Falkenstein. Čo nás zaujalo, bolo že cez sluchdlá možno počúvať starú hudbu z dávno minulých storočí.

Z rôznych častí zrúcaniny sú pekné výhľady na okolie. Videli sme tu napríklad ako pod nami ľudia pracovali vo viniciach a tiež pekné sú pohľady na Moravu. Na turnajovom nádvorí sa nachádzajú dva stoly so stoličkami, kde si možno oddýchnuť. Posedieť sa dá aj na lehátkach pri lodi galery a pokochať sa pohľadom na múry bývalého hradu. V celom areály sú informačné tabule v nemeckom ale aj českom jazyku.