Hluboká nad Vltavou - zámok
Mojim favoritom na cestách po Južných Čechách bol zámok Hluboká. Nesklamal ma. Leží na vrchole nad mestečkom Hluboká nad Vltavou, asi 12 km od Českých Budějovíc, kde sme boli ubytovaní.
Zámok prechádzal rôznymi úpravami a vystreidal rôznych majiteľov. Hluboká bola postavená ako neveľký strážny hrádok s obrannou vežou v priebehu 13. storočia ako súčasť obranných opevnení za vlády Přemysla Otakara ll.
Gotická prestavba prebehla za Viléma z Pernštejna koncom 15. storočia.
Renesančná prestavba prebehla počas vlastníctva pánov z Hradce, v druhej polovici 16. storočia. Išlo o prestavbu na trojpodlažný zámok s troma vnútornými dvormi, bohato maľovanou kaplou, aj vnútorným opevnením a hospodárskymi budovami. Posledné renesančné úpravy boli dokončené v roku 1638, kedy zomrel vtedajší vlastník Hlubokej, Španielsky generál Marradas.
Barokovú prestavbu začali noví majitelia Schwarzenbergovci, ktorí boli majiteľmi až do roku 1950. Nový majiteľ Jan Adolf z Schwarzenbergu (1615-1683), ktorý vlastnil zámok v rokoch 1660 - 1683. Prevádzal na zámku len udržovacie práce. Bola rozšírená a zvelebená záhrada pri zámku, ktorá bola spustlá po 30-ročnej vojne. Ďalej dal upraviť niektoré izby a nad stajňami dal vystavať nové obytné izby. Jeho syn Ferdinand Vilém (1652-1703) zmodernizoval vykurovanie zámku - staré otvorené krby vymenil za nové moderné kachlové pece do ktorých prikladalo služobníctvo z chodieb, alebo z iných miestností na to určených. Hlubokú spravoval v rokoch 1683 - 1703.
K radikálnej prestavbe došlo v rokoch 1707 - 1721 za kniežaťa Adama Františka (1680-1732). Išlo o prestavbu v duchu vrcholného baroka. S prestavbou sa ponáhľalo, lebo Hluboká mala privítať cisára Karla Vl. (otca Márie Terézie). Táto návšteva v roku 1732 sa stala pre majiteľa Hlubokej osudná. Karol Vl. postrelil knieža Adama Františka, ktorý na následky zranenia ešte v ten deň podľahol.
Prestavbu zámku dokončila jeho manželka - vdova Eleonóra Amália za vtedy 10-ročného syna Josefa Adama, ktorý vládol na Hlubokej 1732 - 1782. Po dokončení prestavby bola Hluboká poznamenaná bojmi o rakúske dedičstvo. Bola niekoľkokrát obliehaná. V stenách sa objavili veľké trhliny, muselo dôjsť k opravám fasád zámku. Po smrti Josefa Adama (1722-1782) zveleboval Hlubokú jeho syn Jan Nepomuk. Po 7 rokoch jeho vlády v roku 1789 sa stal pánom Hlubokej jeho najstarší syn Josef. Za jeho pôsobenia v roku 1812 vypukol na Hlubokej veľký požiar, ktorý poškodil vrchné izby pre hostí a tiež niekoľko izieb kniežacieho bytu. Preto došlo k oplechovaniu veže a zavedeniu bleskozvodov na všetky budovy zámku.
Romantická prestavba zámku dala zámku dnešnú podobu. Bolo to za Jana Adolfa ll. (1799-1888), ktorý spravoval Hlubokú v rokoch 1833 - 1888. Niekoľkokrát navštívil Anglicko a veľmi na neho zapôsobili romanticky pôsobiace zámocké stavby. Od roku 1841 sa začalo s búraním podláh, okien a dverí. Jeho príkaz znel: "Nič nepoškodiť a všetko uložiť pre ďalšie použitie." Manželka Jana Adolfa ll., kňažná Eleonóra vyberala nové parkety, obloženia, už postavené veže dala opatriť kvádrovaním a zadný trakt zámku dala spojiť so záhradou dvojposchodovou železnou verandou. Slávnostné zakončenie stavby sa konalo v júli 1871 a nechýbal ani následník trónu arcivojvoda Rudolf.
Po príchode k zámku sme si najskôr pozreli záhradu s kvetinovými záhonmi. Po vstupe na nádvorie sme rozmýšľali aký prehliadkový okruh si vybrať. Nakoniec sme sa rozhodli pre dve prehliadky a to prehliadkový okruh Reprezentačné izby a okruh Súkromné apartmány. Ešte bol otvorený jeden okruh, a to zámocká kuchyňa. Lákal nás aj ten, ale pre nedostatok času sme ho neabsolvovali. Existuje ešte prehliadka kaplnky, ale tento okruh nebol v čase našej návštevy sprístupnený. Nakoniec sme neodolali a vystúpili sme aj na vežu zámku.
Našu návštevu zámkom Hluboká sme začali prehliadkou okruhu Reprezentačné izby. Bohužiaľ v tomto zámku sa nedá fotografovať a aj preto sme si neskôr v informáciách kúpili brožúrku s informáciami o zámku Hluboká nad Vltavou.
V dolnej vstupnej miestnosti nás privítal sprievodca, boli sme jeho prvou skupinou, ktorú sprevádzal po zámku. Naša prehliadka sa začala výstupom po širokom schodišti, kde na medziposchodí visel jeden z 57 kusov nástenných kobercov. Zbierka je najväčšou v Čechách. Medzi najcennejšie patrí úplná 8 členná séria holandských tapisérií zo súboru Príslovia, ktoré pochádzajú zo 17. storočia. Sú umiestnené vo veľkej jedálni.
Prvou miestnosťou bola izba kňažnej Eleonóry, ktorá často rozhodovala o vzhľade reprezentačných priestorov zámku a dávala upravovať už hotové sály, napr. knižnicu, Ranný salón, alebo Fajčiarsky salón, pokiaľ sa jej zdali málo reprezentatívne. Dokonca rozhodla aj o vzniku zbrojnice. V tejto izbe boli aj obrazy, na ktorých bola vyobrazená Hluboká v rôznych časových obdobiach. Kňažná bola pobožná a preto vo svojich izbách mala aj malý oltár.
Ďalej sme prechádzali rôznymi zaujímavými miestnosťami. Páčil sa mi napríklad Ranný salón, v ktorom boli portréty členov Schwarzenbergskej rodiny vsadené priamo vo vyrezávanej drevenej stene. Hneď zrána veľkými oknami do miestnosti prenikajú slnečné luče, preto ho nazvali Ranný salón.
Zámocká knižnica obsahuje okolo 12 000 zväzkov. Knihy sú väčšinou písané latinsky, nemecky, taliansky, kníh písaných v češtine je tu asi len 12. Zaujímavá bola aj čitáreň, kde ma upútal veľký benátsky luster vyrobený v sklárňach na ostrove Murano. Tu sa nachádza aj zrkadlo, kde drevený rám zrkadla vyrezávalo 5 miestnych rezbárov celých 17 mesiacov. Ďalšou zaujímavou miestnosťou bol Hamiltonov kabinet. Tu sa nachádza drevený vyrezávaný krb, ktorý ako jediný v zámku nebol funkčný. Po stenách vyzdobených drevom sa nachádzajú obrazy maliara Hamiltona, ktorý kreslil hlavne kone a výjavy z lovov. Na konci prvého okruhu sme prechádzali zbrojnicou, jej zbierky zbraní a zbroje patria k najväčším v Strednej Európe.
Na zámku je veľké množstvo portrétov majiteľov, ich manželiek a detí. V prijímacom salóne sme boli upozornení na jeden z najobdivovanejších portrétov - portrét kňažnej Paulíny, ktorá tragicky zahynula pri požiari v Paríži v roku 1810. Bola so svojim manželom, kniežaťom Josefom a dvomi dcérami na zásnubách Napoleona. Keď vypukol požiar v domnení, že vo vnútri sa nachádza jedna dcéra, vstúpila do horiacej sály. To sa jej stalo osudným. Paulína, belgická princezná z Ahrenbergu (1774-1810) mala s kniežaťom Josefom Schwanzerbergom 9 detí. Vedela krásne maľovať.
V prijímacom salóne nad krbom visí portrét kňažnej Eleonóry, manželky Jana Adolfa ll., ktorý dal prvý podnet k poslednej prestavbe zámku. Jan Adolf ll. bol najstarším synom už spomínanej kňažnej Paulíny a jej manžela Josefa. Ich najmladší syn Bedřich sa stal pražským arcibiskupom a kardinálom. Rád jazdil na Hlubokú za svojim bratom Janom Adolfom ll. Mal tu aj svoj apartmán.
V knižnici pri dverách sa nachádza portrét matky s malým chlapcom, ktorým je Adolf, posledný majiteľ Hlubokej z rodu Schwarzenbergov.
Steny s stropy všetkých reprezentačných miestností sú celé obložené drevom. Parkety v každej miestnosti majú iný vzor. Niektoré okná majú v sklenenej výplni vitráže zo 16. a 17. storočia, ktoré Jan Adolf ll. kúpil z rušiacich sa kostolov. Samozrejmosťou sú krásne lustre a množstvo tanierov povešaných na stenách.
Po absolvovaní okruhu Reprezentačné miestnosti sme sa vydali na ďalšiu exkurziu po zámku, na okruh Súkromné apartmány. Doň sa vchádzalo menšími dverami, ktoré sa nachádzajú pri dverách vedúcich do reprezentačných miestností. Najskôr sme predchádzali chodbou, na stenách s obrazmi s loveckou tematikou. Aj tu sme sa stretli s obrazmi maliara Hamiltona. Išlo s portréty koní, ktoré choval knieža Adam František vo viedenských stajniach a obrazy s loveckými scénami.
V pánskom salóne bolo veľké množstvo loveckých trofejí s popisom kedy bolo zviera
ulovené a kým. V jednej z miestností sa nachádzala kniha hostí, ktorí sa v roku 1907 zúčastnili zlatej svadby kniežaťa Adolfa Josefa a kňažnej Idy. Servírovanie na stole bolo také ako počas oslavy zlatej svadby. V loveckej jedálni nám sprievodca ukázal zaujímavosť - smetný kôš v tvare kanca. Zaujímavá bola miestnosť kde sa pripravovali najmä torty, pudingy a iné potravinárske výrobky, ktoré by ťažko vydržali prepravu z kuchyne, ktorá sa nachádzala v suteréne.
Nakoniec sme prechádzali pracovňou a izbou právnika Adolfa Schwanzerberg, ktorý bol posledným majiteľom Hlubokej. So svojou manželkou Hildou podnikali výpravy do Afriky. Obaja boli aj vášnivými lovcami. Z prízemia sme cez vežu zámku prešli do izieb, ktoré obývala posledná majiteľka, kňažná Hilda. Cez izbu slúžky sme prešli do spálne kňažnej Hildy, jej pracovne a kruhového salónu, ktorý bol upravený do tejto podoby až v roku 1930, kedy sa princezná Hilda vydala za posledného mužského člena hlubockej vetvy rodu Schwarzenbergov knieža Adolfa. V tomto okruhu sme prechádzali aj rozľahlou miestnosťou, v ktorej boli dvoje sane - zlaté a strieborné. Rokokové sane boli zhotovené v roku 1745 z lipového dreva, potiahnuté plátkovým striebrom. Objednal ich knieža Jozef Adam pre manželku Máriu Teréziu, ale boli využívané len pri výnimočných príležitostiach. Na konci tohto okruhu sme prechádzali okolo kúpeľne kňažnej Hildy.
Přidat do oblibených uživatelů
Gemeinde Unterstinkenbrunn
Mapa
Ubytování
Počasí
Letenky Gemeinde Unterstinkenbrunn
Půjčovna autPříspěvky z okolí Hluboká nad Vltavou - zámok
