Loading...
Obec Horná Poruba je podhorská obec v hornej časti Porubskej doliny v západnej časti Strážovských vrchov pod južným svahom kopca Vápeč 956 metrov nad morom.
Prvá zmienka o obci je z roku 1355 v listinách Košeckého panstva. Založená bola na zákupnom práve v 14. storočí. V okolí obce sa koncom 17. a na začiatku 18. storočia objavili pokusy o ťažbu nerastov, v ktorých sa nachádzali kovy. Patrila panstvu hradu Košeca.
Rímskokatolícka škola tu bola založená v roku 1880.
Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, v 19. storočí mali v obci dve pálenice, za 1. Československej republiky sa obyvatelia zaoberali aj košikárstvom. Najstaršie obytné domy sa v minulosti v obci stavali z nepálenej tehly, hliny, dreva a kameňa.
Dominantnou stavbou obce je kostol svätej Kataríny Alexandrijskej postavený v roku 1830 biskupom Jezefom Wurumom, v tom roku postavili aj farskú budovu. Ide o klasistický jednoloďový kostol s rovným uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Loď kostola je zaklenutá pruskou klenbou, zbiehajúcou sa do nástenných pilierov so združenými pilastrami.
V obci predtým stál už starý hornoporubský kostol postavený v gotickom slohu, ktorý sa spomína v roku 1566. Postavili ho katolíci, drevorubači, usadlíci, ktorí tu rúbali lesy. Že ho postavili katolíci potvrdzuje, že bol postavený ešte pred reformou. Neskôr zaviedol zemepán a majiteľ košeckého hradu Petroczy do obce luterizmus a poddaný ľud v tejto viere musel svojho chlebodárcu nasledovať. Farnosť Horná Poruba sa v roku 1671 dostala späť do rúk katolíkov.
Po výstavbe nového kostola a budovy fary v roku 1830 sa stal prvým farárom v obci Jozef Rybár, ktorý pred tým pôsobil ako kaplán v Trenčianskej Teplej. Ten však v obci pôsobil iba niekoľko dní, krátko po nástupe do Hornej Poruby zomiera na týfus. Nahradil ho Štefan Rešetka, ktorý v obci pôsobil 30 rokov. Na cholreru, ktorá ,,kosila,, v roku 1831 zomrelo 75 ľudí, prevážne v Košeckom Malom Podhradí. Košecké Malé Podhradie a obec Kopec vtedy patrili pod filiálky farnosti Horná Poruba. Počas pôsobenia farára Ignáca Dieru, v dobe, keď v obci vládla chudoba a bieda sa novému farárovi podarilo dať kostol do poriadku od podlahy až po strechu. Drevený jednoduchý strop kostola nechal nahradiť novým s klenbou, zabezpečil zakúpenie a dovoz troch oltárov z Tyrolska, hlavný a dva vedľajšie. Okrem kostola zrekonštruoval aj budovu fary. Snažil sa ale pomáhať aj ľuďom, založil v obci prvé potravinové družstvo, ktoré svojou prosperitou vyhnalo z obce Žida, ktorý dovtedy zdieral o peniaze miestný ľud. Dokázal vybudovať aj novú školu na majeri, ktorý aj s pozemkom odkúpil od barónky Schenkovej z Ladiec. Pozemky, ktoré patrili k majeru, rozdelil, rozparceloval medzi veriacích.
Rekonštrukcia kostola sv. Kataríny prebehla v rokoch 1958 - 1959. Vnútorná maľba kostola je dielom akademického maliara E. Massanyiho z rokov 1958 - 59. Už spomínane oltáre sú z 19. storočia, sú prácou tyrolkých rezbárov.
Pred kostolom je ešte kamenný kríž a kaplnka Panny Márie. Že som si mohol pozrieť interiér kostola, bol som tu po vianočných sviatkoch, vďačim pani, ktorá sa o tento kostol stará už tridsať rokov. Mala už upratané, ale ochotne ma vpustila dnu, pohovorili sme si, mohol so si jeho interiér pofotiť a ešte som dostal aj niečo z vianočných sladkostí, takže ešte raz jej ďakujem. Ešte jeden kríž som vyfotil v obci neďaleko kostola, je postavený blízko cesty.