Kaňovice

Obec Kaňovice leží v juhovýchodnej časti okresu Zlín, obklopená zvlnenou pahorkatinou v severozápadnom okraji Vizovických vrchov. Obcou preteká Čierny potok. Kaňovice, spoločne s ďalšími 23 obcami patrí do Mikroregionu Luhačovické Zálesí, ktorý vznikol v roku 1999. Prvá zmienka o obci je z roku 1362. Osídlenie v časti, kde je obec bolo ale oveľa skôr, svedčia o tom archeologické nálezy ako popolcové jamy s črepinami z pravekých čias. Kaňovice patrí medzi malé obce, má približne iba 270 obyvateľov.

Dominantou obce je kaplnka zasvätená Panne Marii Prostredníctva všetkých milostí, ktorú si postavili občania v rokoch 1951 - 1952.

Podľa písomnej zmienky z roku 1493 sa dá predpokladať, že v obci Kaňovice v minulosti stál farský kostol pravdepodobne na mieste, kde je teraz starý cintorín. V období po tridsaťročnej vojne sa už ale nespomína, pravdepodobne bol zničený, alebo sa na výstavbu nového nenašli financie. Od tých dôb v obci nemali žiadny kostol ani kaplnku, Kaňovice boli prifarené k Veľkému Ořechovu.

Postaviť si v obci aspoň kaplnku bola dlhé roky túžbou obyvateľstva. Podarilo sa to až na náklady pani Kvapilové ale kaplnka bola postavená nad dedinou pri kríži pri obci Březůvek. Toto miesto nebolo vôbec vhodné a po problémoch táto drevená kaplnka bola prevezená konským povozom počas druhej svetovej vojny v roku 1942 do obce na miesto starého cintorína. Keďže kaplnka nebola vysvätená, po žiadosti kaplána Havelku z Velkého Ořechova do arcibiskupstva v Olomouci sa podarilo získať aspoň povolenie na slúženie šiestich omší za rok a tiež povolili i slúženie svätých omší počas pohrebov. K posväteniu kaplnky došlo 14. novembra 1943, kaplnka bola zasvätená Panne Marii Prostrednice všetkých svätých. Ako i mnoho ostatných kostolov, kaplí a zvonic, i Kaňovická kaplnka počas druhej svetovej vojny prišla o svoje zvony, ktorý boli zrekvírované pre vojenské účely. Zvonenie vtedy nahradili podľa nápadu jedného obyvateľa obce tým, že použitú radlicu z pluhu zavesili na strechu neďalekej sýpky a údermi po nej sa takto provizorne zvonilo.

Na podnet farára Kovářa, ktorý sám tiež prispel, sa začala zbierka na postavenie novej kaplnky, ktorej sa rôznou formou a možnostiami zúčastnila celá obec. Aj keď ešte nie za zozbierania dostatatočného množstva financii bol za obrovského nadšenia občanov 10. mája roku 1951 za prítomnosti Mons. ThDr. Antonína Šuránka položený základný kameň pre stavbu novej kaplnky. Aj napriek tomu, že na výstavbu kaplnky nebolo vydané stavebné povolenie a došlo tu i k vyšetrovaniu bezpečnosťou, došlo i k obvineniu Šuránka a predsedu MNV, sa nakoniec podarilo kaplnku dokončiť. ThDr. Šuránek bol obvinený za náboženskú aktivitu a spoluúčasť pri organizovaní stavby, neskôr bol internovaný a pracoval ako robotník v lome. Než sa to ale udialo, stihol ešte kaplnku posvätiť. Pôvodný oltár kaplnky pochádzal z kláštora z Uherského Brodu, v roku 1997 postavili oltár nový, bol vysvätený 18. mája toho roku olomouckým biskupom Hrdličkom.

Interier kaplnky sa mi podarilo pozrieť si vďaka staršej pani, ktorá si tu na staršom detskom kočíku priviezla kvetiny na výzdobu. Chvíľu sme spolu pohovorili, troška sa mi posťažovala, že už ich je málo, ktorí sa o kaplnku takto starajú. Je to škoda, lebo pre jej výstavbu sa obetovalo veľa ľudí vlastnou prácou a darmi.

Na kaplnke je umiestnený drevený kríž na pamiatku sv. Misie v roku 2006 a oproti kríž kamenný. Je to kríž, ktorého podstavec je bohoto zdobený, rok na ňom nie je vytesaný, je tam iba nápis ,,Dokonáno jest,,. Pred kostolom je živý pamätník všetkých týchto události, ktoré okolo kaplnky prebehli, niekoľko sto rokov stará lipa.

Mimo oplotenej časti okolia kaplnky je umiestnená ďalšia pamiatka, pomník obetí prvej svetovej vojny. V dolnej časti tohto pomníka je umiestnená mramorová doska s menami tých občanov obce,ktorí vo vojne padli. V strede je štátny znak a nápis ,,Těm, kteří se nedočkali naší svodody,,. Hornú časť tvorí plastika vytesaná v kameni znázorňujúca umierajucého vojáka, ktorého pridržiava anjel.

V obci sa okrem kaplnky nachádzajú aj ďalšie pamätihodnosti. Ide o historické stavebné objekty, ktorých bohatosť a nápaditosť architektúry si chodia pozrieť a obdivovať turisti. Takouto pamiatkou je napríklad aj hlinená roľnícka usadlosť č. p. 19 z roku 1788 a poschodová komora, sýpka - špýchar z roku 1796, ktorá patrí k roľníckej usadlosti. Budovy sú od roku 1994 vyhlásená pamiatkovým ústavom v Brne za Ochranné pásmo pamiatok, ktoré určuje budovy podliahajúce režimu ochrany. Budovy sú od roku 2005 majetkom obce a postupne na nich prebieha rekonštrukcia. V budúcnosti budu slúžiť ako menší dobový skanzen a miesto kultúrneho a spoločenského centra obce. Medzi dvoma starými hlinenými domkami sú rozmiestnené lavice. Bolo vidieť, že sa tu konávajú rôzne akcie. Na jedných z vchodových dverí bol potravinový veľkonočný cenník, takže na blížiace sa veľkonočné sviatky sa tu chystala nejaká akcia, miestneho, možno vyššieho rádu. Za chalúpkami sa nachádzalo pod strechou niekoľko starších poľnohospodárských nástrojov a náradí. V roku 2011 bolo tejto usadlosti udelené významné medzinárodné ocenenie v rámci projektu Terra Inkognita, kultúrného programu EU vo Francúzku a získala cenu ,, Výnimočnej hlinenej architektúry v Európe 2011". Neďaleko týchto ocenených stavieb sú ďalšie podobné hlinené domy, tiež už z časti pekne zrekonštruonané. Všetky tieto historické budovy sú natreté na bielo s modrým pruhom v dolnej časti. Prišlo nám to zaujímavé a páčilo sa to najmä naším dcéram, takže je vidieť že má význam venovať pozornosť rôzným historickým stavbám, nástrojom, náradiam, obnovovať ich a zaujímavou formou ukazovať ako sa kedysi žilo.

V obci sa konajú aj zaujímavé akcie, ako napríklad fašiangový pochod masiek a tiež tradíciu si získava veľmi dôležitá událosť, ktorou je Kaňovický košt slivovice. Takže, pokiaľ budote mať cestu okolo Kaňovic, rozhodne stojí za to sa tu zastaviť a pozrieť si krásne pamiatky, ktoré sa v obci zachovali.