Kremnica mesto
Turistické cíle • Města, obce, vesnice • Městečko
Povesť hovorí, že lovec prichádzajúci od Šášova do hôr, kde neskôr vznikla Osada Cremnychbana, zastrelil na úbočí vrchu Volle Henne jarabicu. V jej hrvoli našiel zrnká zlata. Postupujúc proti prúdu potoka do hôr objavil ložisko rúd s obsahom zlata a striebra. Dá sa predpokladať, že objavenie zlata v Kremnických vrchoch súviselo s výskytom zlatiniek v Dunaji, Hrone či Rudnici. Ryžovanie na vodných tokoch bolo v minulosti dosť rozšírené.
Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných vtedajšieho sveta, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať pre seba. Príčinou ich záujmu boli bohaté zlaté bane. Predpokladá sa, že zlato a striebro sa v Kremnici a jej okolí ťažili už od 10. storočia, skutočný rozmach ťažby však nastal až začiatkom 14. storočia. Dňa 17. novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osade Cremnychbana privilégia slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta. Zároveň tu založil mincovňu, ktorá počas stáročí svojej existencie vyprodukovala obrovské množstvo zlatých i strieborných mincí a podopierala nimi tróny mnohých európskych panovníkov. Kremnické dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Kremnická mincovňa patrí k najstarším podnikom svojho druhu na svete a jednou z mála, ktoré fungujú nepretržite. Mince sa tu razia už od roku 1328 a vyrábajú sa tu napr. aj slovenské euromince. Baníctvo a mincovníctvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf, ktorý stál na čele banskej a mincovnej Komory spravujúcej 12 stolíc. Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Kremnica mala vedúce postavenie aj v zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok „zlatá“ Kremnica.