Krkonoše - výlet Liščí louka - Černá hora

Červenoznačený chodník z Rozcestí po Sokolskou boudu patrí medzi jeden z najkrajších hrebeňov v Krkonošiach. Jeho dĺžka je 10 kilometrov, vhodný je pre pešiu i lyžiarskú turistiku.

Ja som si na tomto krátkom výlete neprešiel celú túto trasu. Šiel som od vrcholovej stanice sedačkovej lanovky u rozhľadne na Hnedom vrchu. Na červeno značenú turistickú značku som sa napojil na Líščí louke pod Líščí horou 1363 m. n. m. Liščí louka sa nachádza v juhovýchodnom svahu Hory rovnakého názvu v nadmorskej výške približne 1180 - 1250 m. n. m. Prvou mojou zástavkou od rozhľadne u lanovky na Hnedom vrchu je Lyžarská bouda, ktorá je od rozhľadne približne 600 metrov. Lyžarská bouda leží vo výške 1206 m. n. m. na južnom svahu Líščí hory. Je postavená blízko miesta, kde v minulosti stála obľúbená Líščí bouda, ktorá v roku 1848 vyhorela a už nikdy nebola obnovená.

V priebehu 16. storočia sa stali Krkonoše hlavnou oblasťou ťažby dreva pre kutnohorské strieborné bane. Pre nedostatok odborníkov pri ťažení a splavovaní dreva boli povolaní osadníci z rakúskych Korután, Tyrolska a Štayerska. Títo osadníci si so sebou doniesli aj svoje vedomosti a kultúru o spôsobe hospodárenia vo vysokých horských polohách. Po skončení ťažby dreva sa mnohí z nich v Krkonosiach natrvalo usadili. Svoje príbytky, dočasné drevorubačské zruby si prestavali na celoročne obyvateľné horské objekty. Takto sa vlastne začal rozkvet búdného hospodárstva v Krkonošiach. Hlavným zdrojom obživy bol chov dobytka, ktorý sa pásaval na okolitých lúkach. Kvalitné horské seno z týchto lúk umožňovalo celoročný chov kráv a kôz v každej boude a mlieko a mliečné výrobky tvorili hlavnú súčasť jedla horalov. Ich výrobky - bylinkami ochutené syry sa stávali obľubenou pochuťkou a ich predaj im prinášal i menšie finančné prostriedky. Najlepší vek pre tento druh hospodárenia vyvrcholil v prvej polovici 19. storočia, kedy nastal rozvoj turistického ruchu, objekty sa rozširovali, ale predznamenal i postupný koniec chovu dobytku a zameranie sa len na cestovný ruch.

Príkladom návratu späť k týmto tradíciam je Lesní bouda, keď súčastní majitelia naviazali na tradíciu hospodárenia rodu Rennerov a obnovili v týchto horských podmienkách chov hovädzieho dobytka, kôz a ovcí. Horský hotel Lesní bouda sa nachádza v nadmorskej výške 1102 m. n. m. na rovinatom sedle medzi Líščí a Černou horou. Ekofarma pri objekte bola založená v roku 2009, návštevníkom sezónne ponúkajú aj syry a mliečné výrobky a pripomínajú dnes už dávno zabudnutý spôsob hospodárenia na horách.

U Lesní boudy je možnosť na odbočiť vľavo na žltú značku a zísť do Pece pod Sněžkou. Pod Lesní boudu ďalej následuje Dumlichová louka a ďalší rozcestník u chaty Mír s modrou a zelenou značkou, odkiaľ začína stúpanie. Chata Mír je postavená vo výške 1080 m. n. m., s možnosťou ubytovania s kapacitou 90 lôžok. Pokračuje sa ďalej okolo hotelu Oddech, ktorý je postavený vo výške 1120 m. n. m. s výhľadom na Hnědý vrch, Obří důl a Sněžku, okolo horskej chaty Boudy Slovanka, Boudy Helena a k Pražské boude. Táto časť je vlastné celá bohato obsadená chatami a hotelmi, nie je problém sa tu niekde zastaviť, občerstviť sa o odpočinuť si. Pokiaľ budeme pokračovať ďalej, v okolí chodníka je Krakonoš, Zvonička a Kolínská bouda. Za Kolínskou boudou asi 400 metrov je ďalší rozcestník Pod Kolínskou boudou s modrou a žltou turistickou značkou. Následuje úsek lesom, kde je zastávka u Studánky přátelství. Nasleduje stúpanie po svahoch Černé hory a po jeho prekonaní možnosť prejsť si náučný chodník Černohorská rašelina, a potom už Černá hora. Černá hora je 1299 metrov vysoký, väčšinou zalesnený vrch vo východnej časti Krkonôš, severozápadne nad mestom Janské Lázně, s ktorým je spojená modernou kabínkovou lanovkou. Tvorí spolu so Světlou horou výraznu dominantu na južnom konci horskej rozsochy Luční hora - Černá hora. V roku 1978 bola na vrcholu Černé hory dokončená takmer 80 metrov vysoká veža televízného vysielača. Z lúky pod hotelom Černé bouda je pekný výhľad i na Sněžku, za pekného počasia sa určite oplatí navštíviť i rozhľadňu na predposlednom stĺpe bývalej lanovky z Janských Lázni na Černú horu z roku 1928. Vyhliadková terasa tejto rozhľadne Panorama je vo výške 21 metrov, na jej zdolanie treba prekonať 106 schodov. Odmenou je krásny výhľad za dobrého počasia na vrcholky okolitých pohorí.

Tento približne osem kilometrový výlet sa mi za pekného počasia vydaril, ďalej som pokračoval ešte väčšinou po asfaltovej ceste do mesta Janské Lázně, kde sme boli ubytovaní.