Krkonoše - Janské Lázně - Černá Hora - Černý důl - Janské Lázně
Tipy na výlet • Pro zdatnější • Celodenní výlet • Do přírody
Kam a jak jedeme?
Vybral som sa na výlet z mesta Janské Lázně na Černú Horu a odtiaľ do Černého dolu a späť do Janských Lázni. J
Janské Lázne je horské mesto a rekreačné stredisko v údolí Janského potoka a pod úpätím Černej hory vo výške 630 metrov. Má približne 800 obyvateľov a mestom je od roku 1965. Vznik Jánskych Lázní je opradený povesťami. Územie a pramene patrili roku 1399 panstvu Vlčice, ktorého majiteľmi boli Zilvárovi z Břecštejna. Na mieste vyhoreného hamru, ktorý stál v blízkosti prameňa v roku 1485 bol vystavený mlyn. V roku 1536 bola vystavaná kapla svätého Jána. Zakladateľom lázní bol majiteľ panstva Ján Adolf hrabě Schwarzenberg, ktorý dal v roku 1677 príkaz aby u prameňa bolo postavených 6 nových stavieb a dal opraviť starý mlyn. Dal tiež preskúmať vodu kladskému lekárovi Ignácovi Hettmayerovi. Lázne často menili svojich majiteľov. Od roku 1902 sa stali majetkom obce. Zvyšovaním počtu návštevníkov dochádzalo k jeho stavebnému rozvoju. V roku 1935 tu bol založený liečebný ústav, keď sa zistilo, že voda 29,6 °C tepla má svojim zložením a účinkami podobné vlastnosti ako známe pramene Warm Springs v štáte Georgia v USA. Pre ubytovaných pacientov je tu niekoľko liečebných objektov a asi 30 prameňov (termálnych, minerálnych a rádioaktívnych). Secesná kolonáda je z roku 1893. Na prelome 70. - 80. rokov minulého storočia došlo k jej rekonštrukcii. V jej blízkosti je i pieskovcová socha Krakonoša, ktorá je prácou sochárskej školy v Hořicích. Kostol sv. Jána Krstiteľa je z rokov 1882 - 1885. V Janově dole bola talianskou firmou vybudovaná detská liečebňa Vesna, ktorá má kapacitu až 270 lôžok pre pacientov. Liečia sa tu Stavy po operáciách, úrazoch, vrodené vady končatín, neurológie, choroby svalstva a iné. Najstaršia lanovka v Československu na Čiernu Horu, ktorá bola vystavaná v roku 1928 bola v roku 1980 zrušená. Nahradila ju nová vysutá moderná kabínková lanovka.
Z Janských Lazni som pokračoval po červenej turistickej značke k rozcestníku u Malých pardubických boud a ďalej už k vrcholovej stanici lanovky na Černú Horu. Stĺp bývalej lanovky je prestavený na kovovú rozhľadňu. Černá hora je väčšinou zalesnený vrch vysoký 1299 metrov, spolu so Svetlou horou vytvárajú jednú z dominannt Krkonoš. V roku 1978 na vrchole postavili televíznu vežu vysokú 80 metrov. Chodníkom v prírodnej rezervácii Černohorké rašelinište sa dá dostať i k druhej malej drevenej rozhladni. Je tu množstvo chát a občerstvení, ako napríklad Černá bouda. Červenou značkou sa dostaneme ku Kolínske boude, ktorá je známym výletným cieľom, je postavená vo výške 1126 m. Cestou ďalej nasleduje Pražská bouda na Lučinách 1120 m a ďalej Hrnčíŕske a Tetřeví boudy. Z tejto už zelenej značky sa na rozcestníku vydávam ďalej po žltej cez Jelení vrch 1024 m okolo lyžiarského strediska do Černého Dolu.
Černý Důl je horská obec v nadmorskej výške 684 metrov na južnom úpätí Krkonoš v údolí Čistá (Stříbrný potok). Pôvodná osada vznikla okolo kaple, ktorá bola vystavená v roku 1556. Roku 1564 osada získala právo slobodného baníckeho mesta. Ťažba drahých kovov vrcholila koncom 16. a začiatkom 17. stor. Neskôr došlo k jej úpadku a i napriek pokusom nového majiteľa vrchlabského pánstva Albrechta z Valdštejna sa oživenie ťažby kovov skončilo nezdarom. V 18. stor. ale došlo k rozvoju lámania vápenca, ktorého ťažba pokračuje až dodnes. Vyťažený vápenec je Do Vápenky prepravovaný 9 km dlhou lanovkou. V roku 1874 bola založená Menčíkova textilná továreň. Na námestí je neskoro baroková budova hotelu Pošta z 18. storočia. V obci je aj renesančný kostol sv. Michaela z roku 1556. Z obce Černý Důl som sa vrátil späť po ceste, ktorá ju spája s Jankými Lazňami. Asi na polovici tejto cesty je Hoffmannova bouda vo výške 797 metrov, ktorá bola založená koncom 19. storočia a od roku 1955 slúži pre verejné pohostenie. To bola moja posledná zástavka a približne po jednom kilometri som došiel do mieste svojho štartu i cielu.
Za čím jedeme?
Prejsť si časť juhovýchodných Krkonoš s peknou prírodou a výhľadmi
Jak a kde jsme se najedli a ubytovali?
Ubytovaný som bol v Janských Lazniach a na boudach som si dal guláš a pivko Krakonoš z trutnovského pivovaru.
Co se nám nejvíce líbilo a co naopak ne?
Počasie bolo dobré, trasa pekná, výhľady, no proste pohoda
Ostatní informace
Ceny pomerne slušné, pivo je ešte možno drahšie na benzinových pumpách, ako na horských boudach