Krušné hory - Komáří vížka

Turistické cíle • Chata

Komaří vížka

výhľad

vozík k pamiatke dolovania cínu

výhľad t terasy pod hotelom

UAZ - ako z výrobného pásu

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (39 fotografií)

Na pekné miesta sa človek rád vracia, táto možnosť sa mi tiež ponúkla počas návštevy Podkrušnohoří. Komaří vížku, dominantu hrebeňa východných Krušných hor som naposledy navštívil približne pred 20 rokmi a za pekného počasia pohľad na ňu bol lákadlom sa tam zasa pozrieť a rozhliadnuť sa. Táto 806 metrov vysoká hora podľa niekdajšieho názvu aj Muckenberg - strašidelná alebo vrtošivá hora bola spájaná hlavne s dolovaním cínu a neskôr mede.

V roku 1553 na vrchole hory nechalo združenie pod vedením hornického mistra Davida Koitha postaviť pre baníkov, ktorí v okolí pracovali 9 metrov vysokú kamennú vežu, do ktorej umiestnili o rok neskôr zvon, ktorý odlial zvonár Tomáš Jaroš v Brne. Zvon oznamoval baníkom začiatok a koniec ,,šichty,,, zvonil ale aj počas sviatkov, na poplach napríklad pri nešťastí v bani a jeho hlas doprevádzal aj baníkov pri ich poslednej ceste. Povinnosťou bolo pri zaznení zvonu sa ukloniť a hlasito pozdraviť ,,Zdař bůh,,. Zvon sa počas tridsaťročnej vojny pokúsilo odcudziť švédske vojsko, zabránili im v tom ale císarské vojská. Cín sa na Komaří vížke ťažil do 19. storočia.

Ja som sa tu za meďou a cínom nevidal, chcel som si opäť pozrieť jednu z najstarších rozhľadni v Krušných horách. Rozhľadňa je časťou budovy horského hotela, nechal ju v roku 1857 postaviť vtedajší milovník rozhľadní a výhľadov do diaľky knieža Clary Aldringen. Rozhľadňu stavali podľa projektu staviteľa Raimunda Zechela z Krupky, ten sa rozhodol starú zvonicu včleniť k horskému hostincu ako vyhliadkovú. Novopostavený horský hostinec s dobrou kuchyňou a s vyhliadkovou vežou si turististi ihneď obľúbili a patril k najnavštevovanejšiemu miestu na hrebeni Krušných hor.

Niekde som sa dočítal, že na prelome 19. až 20. storočia sa v turistickom sprievodcovi uvádzala aj rada pre turistov ,,Toužite-li po dalekém výhledu, přicházejte na Komaří vížku pouze o nedělích a o svátcích, kdy veškerý průmysl dole ve měste stojí a z komínů se nekouří,,. Nádherný výhľad z Komaří vížky uchvátil napríklad aj známeho nemeckého básnika Johanna Wolfganga Goetheho alebo známeho cestovateľa Alexandra von Humbolta.

V roku 1890 ho Woelov cestovný sprievodca popísal ak jeden z najkrajších výhľadov v Európe. Ja som pri pohľade z jedného z najkrajších výhľadov v Európe nemal až toľko šťastia, okolie v diaľke bolo trocha v opare.

Horský hotel je po rekonštrukcii, vyhliadkové okná 15 metrov vysokej rozhľadne sú zaslepené, takže už neplnia svoju funkciu. Ale aj napriek tomu je z Komaří vížky za vhodného počasia nádherný panoramatický výhľad na České středohoří, Krušné hory, Lužické, Doupovské a Jizerské hory, dokonca až na Krkonoše a vraj aj do Prahy.

Na parkovisku u hotela ma zaujala aj jedna pamiatka na kolesách. Šlo o sovietsky automobil UAZ, ktorý sa najskôr ako predchodca UAZ - 452 začal ako UAZ 450 výrábať už v roku 1958 a vyrába sa dodnes. Tento UAZ vyrába Uľjanovskij Avtomobilnyj Zavod v Uljanovsku. UAZ má podľa svojho tvaru ľudový názov Buchanka - po rusky znamenajúci bochník. Buchanky sa vyrábajú ako minibusy, sanitky, dodávky, používala ich hlavne sovietska, ale aj Československá armáda. Mnoho uživateľov si tento automobil obľúbilo a dodnes nedá na neho dopustiť.

Prístup na Komaří vížku je možný po asfaltovej ceste z Krupky, lanovkou z Bohosudova, po značených turistických trasách, cyklotrasách a v zime po udržiavaných bežeckých tratiach po hrebeni Krušných hor.