Liběchov - Zámek Liběchov
Liběchov, obec ležiaca na polceste medzi Štětím a Mělníkom na pravom brehu Labe má niekoľko zaujímavých pamiatok, najväčším lákadlom je hlavne zámok s parkom.
Liběchovský zámok je postavený v barokovom štýle na mieste pôvodnej stredovekej pevnosti a neskoršieho vodného hrádku. Zaujímavosťou je, že v tejto vodnej pevnosti v rokoch 1412 - 1413 u svojho priateľa a jej majiteľa Henricha z Dubé pobýval kazateľ Jan Hus.
Vodný hrádok spolu s panstvom v roku 1709 kúpili Pachtovia z Rájova a nechali ho barokovo prestavať v rokoch 1720 - 1730. Tieto práce viedol známy architekt František Maximilián Kaňka, ten pristavil dvojposchodové monumentálne juhozápadné krídlo. Pri výstavbe s Kaňkom spolupracovali aj jeho priatelia - umelci maliar Václav Vavřinec Rainer a sochár Matyáš Bernard Braun.
Textilný podnikateľ Jakub Veith sa stal od roku 1801 novým majiteľom zámku a nechal na zámku previesť ďalšie úpravy v roku 1811. Mladší syn Jakuba Veitha Antonín na zámok pozýval významných umelcov a učencov. Po Veithoch sa stal novým majiteľom zámku v roku 1872 rod Collatov, knieža Emanuel Collatov ale zámok už v roku 1878 predal saskému šľachticovi Henningovi von Arnim. Hanning von Armin dal zámok svojej dcére grófke Marii Luise z Arminu, ktorá sa vydala za nemeckého grófa Teodora von Lippe-Weissenfald- Biersterfeld, po prvej svetovej vojne sa stal správcom František Homolka.
Počas druhej svetovej vojny bol Liběchov súčasťou Veľkonemeckej ríše, zámok slúžil ako vojenský lazaret. Spustnutý zámok bol v rokoch 1967 - 1975 čiastočne opravený a sprístupnený pre verejnosť s expozíciou ázijských kultúr Náprstkovho múzea, po roku 1990 bol reštituovaný.
Zámok je jedno až dvojposhodovou budovou v pôdoryse nepravidelného tvaru a nepravidelným dvorom, v severovýchodnej časti polkruhovo zaobleným s vežičkou a baňkou. V juhozápadnej časti v smere k parku je dvojposchodové krídlo s trojosovým rizalitom zakončené trojuholníkovým štítom, pred ktorým je vysadený trojdielny balkónový portikus s putti z dielne Mateja Brauna.
Táto pamiatka dnes nie je v dobrom stave, prispela k tomu aj päťstoročná povodeň v roku 2002, v miestnosti budov vystúpila voda do výšky až tri metre. Voda vtedy zničila napríklad aj orientalny salónik českého maliara a dekora Navrátila.
Turista sa môže dostať do zámku iba príležitostne, je to napríklad počas Dní europského dedičstva, zámku by prospela oprava, je peknou stavbou.