Lúky pod Makytou - železničná stanica

Turistické cíle • Dům, budova

časť budovy železničnej stanice v Lúkach pod Makytou • Fotografie (21) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (21 fotografií)

budova železničnej stanice

Lúky pod Makytou - budova železničnej stanice s pamätnou doskou

Vstoupit do fotogalerie (21 fotografií)

Železničná stanica Lúky pod Makytou je súčasťou železničnej trate Púchov - Horní Lideč. Ide o železnicu generála M.R.Štefánika ( aj dráha gen. M.R.Šfánika, dráha československej vzájomnosti ) je elektrifikovaná dvojkoľajová železničná trať, ktorá spája Púchov a Horní Lideč, kde sa spája so železničnou traťou T.G.Masaryka Vsetín - Horní Lideč, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1928.

Zastávka železničnej stanice Lúky pod Makytou sa nám veľmi páčila. Stará železničná budova, pravdepodobne z čias stavby železničnej trasy Púchov - Horní Lideč bola v pomerne dobrom stave, ale hlavne jej okolie bolo pekne vyzdobené a stanica pôsobila ako z rozprávky.
V strednej časti budovy sa nachádza pamätná doska venovaná výstavbe železničnej trate Púchov ( dnes SR ) - Horní Lideč ( dnes ČR ) č. 125.
Pred budovou sa nachádza malý drevený vláčik, ktorý zaujme najmä deti. Pekná je aj výzdoba pri dverách do budovy alebo pri vstupe do čakárne, ktorá sa nachádza v krajnej časti budovy.
Je tiež zaujímavé, že budova železničnej stanice slúži aj ako obytný dom. Vchádza sa do nej zo strany odvrátenej od kolajiska. Pravdepodobne v ňom bývajú niektorí pracovníci železnice. To už sa dnes málo vidí, aj keď v minulosti bolo zaužívané, že pracovníci železnice dostávali byty priamo v železničnej budove.

Niečo z histórie stavby Dráhy generála M.R.Štefánika

V 30.rokoch 20. storočia sa na Slovensku budovalo niekoľko dôležitých tratí. Patrí k nim aj Železnica generála M.R.Štefánika, ktorá bola sprevádzkovaná 2.5.1937 a vytvorila tak dôležitý koridor pre spojenie Prahy a Košíc cez Olomouc a Žilinu. Trať prechádza cez hrebeň Bielych karpát cez Lyský priesmyk. Stavba trate, vedenej ťažkým svahovým územím, si vyžiadala veľké sanačné práce a prekládky vodných tokov. Najväčšími objektmi bol vrcholový tunel ( dnes v ČR ) a most cez Váh pri Púchove. Stavebné práce sa začali v júli 1935. Už v septembri 1935 došlo v Púchove k štrajku robotníkov nespokojných s nízkymi mzdami. Miestny štrajk 30 robotníkov sa postupne rozšíril a zúčastnilo sa na ňom až 2.200 štrajkujúcich. Roku 1936 bolo na stavbe sústredených 7.800 pracovníkov, aby trať v období hroziacej nacistickej agresie strategicky dôležitá, bola rýchlo dokončená. Prevádzka sa začala ako som už spomínala 2.5.1937. Spojenie Olomouca so Žilinou sa skrátilo o 30 km, pri rýchlikoch o 40 minút. ( Enciklopédia Slovensko, Bratisôlava 1982 ).

Elektrifikácia železničného úseku Horní Lideč - Púchov - Žilina prebehla medzi prvými a bola realizovaná v roku 1960. Trať je súčasťou Železničného koridoru pre nákladnú dopravu č.9, ktorý vedie v trase Praha - Horní Lideč - Žilina - Košice - Čierna nad Tisou.