Martin - Národný cintorín
Občas idem do Martina, ale ešte som nebola na Národnom cintoríne, preto som poslednú návštevu Martina využila na návštevu tohto cintorína.
Národný cintorín v Martine je miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností slovenského života. Bol založený na konci 18. storočia pôvodne ako mestský cintorín. V roku 1967 bol vyhlásený za Národný cintorín a za národnú kultúrnu pamiatku. Celonárodný význam si cintorín získal v druhej polovici 19. storočia, keď bola starostlivosť oň zverená Matici slovenskej. V tomto období bol Martin strediskom slovenskej kultúry a preto bol martinský cintorín vybraný ako miesto Národného cintorína.
Prvé známe meno, ktoré som uvidela na náhrobnom kameni bolo meno spisovateľa Martina Kukučína ( 1860 - 1928 ). V okolí bol napr. hrob Janka Kráľa ( 1822 - 1876 ) - najrevolučnejšieho štúrovského básnika. Na vrchu pomníka je orol, vták, ktorému sa chcel básnik podobať, aby mohol bol voľný. K tomu sa priznáva v jednej z najznámejších jeho básní : Orol vták ( Keby ja bol orol vták,
vyletel bych nad oblak,
zaplieskal bych krídlami
nad našimi Tatrami...)
Z predstaviteľov štúrovskej generácie sme našli hrob Jána Kalinčiaka ( 1822 - 1871 ) - spisovateľa, literárneho kritika, pedagóga, priateľa Ľ.Štúra. Na pomníku mal trikolóru. Podobný pomník s bielym krížom mal aj Ján Francisci ( 1822 - 1905), ktorý v revolučných rokoch 1848 - 1849 patril k najaktívnejším. Bol aj čestným predsedom Matice slovenskej.
Ďalším bol hrob Svetozára Hurbana Vajanského ( 1847-1916 ) a jeho manželky. Ten bol najstarším synom Jozefa Miloslava Hurbana ( ktorý v roku 1843 na fare v Hlbokom spolu s Ľ.Štúrom a M.Hodžom kodifikovali spisovnú slovenčinu ). S.H.Vajanský bol spisovateľ, publicista,literárny kritik a politik.
Na cintoríne sa vynímala biela hrobka rodiny Kuzmany. Pochovaný tu je aj Karol Kuzmány - spisovateľ, novinár, spoluzakladateľ i podpredseda Matice slovenskej. Vedľa je veľký pomník z červeného mramora rodiny Jesenských, kde odpočíva aj Janko Jesenský ( 1874 - 1945 ) - autor hlavne poviedok. Zaujímavý má pomník Andrej Kmeť - slovenský národovedec, archeológ, geológ, botanik, historik, etnograf.
Na Národnom cintoríne je pochovaných niekoľko spisovateľov - napr. František Hečko ( 1905-1960), najznámejší je jeho román Červené víno, ktorý bol aj sfilmovaný, či Július Barč Ivan ( 1909-1953), Máša Haľamová ( 1908 - 1995 ), písala poéziu. Z maliarov tu má pomník Martin Benka ( 1888 - 1971 ), sochár Fraňo Štefunka (1903 - 1974 ), či Karel Plicka ( 1899 - 1974 ) - český a slovenský výtvarník, fotograf, režisér, kameravan, folklorista a mnoho ďaľších.
Na začiatku cintorína upútajú pozornosť dva veľké pomníky menej známych mien - Igor Thurzo (1884-1926) - podnikateľ, verejný činiteľ, Miloslav Schmid (1881-1934) - bol organizátorom pri zakladaní systému dobrovoľnej požiarnej ochran na Slovensku. Zahral si v roku 1921 vo filme Jánošík, kde dostal roľu grófa Révaya.
Kto boli títo páni, som si našla len na internete.
Najkrajšie ( podľa mňa ) a najnovšie pomníky sa nachádzajú vľavo v hornej časti cintorína, neďaleko vstupu do miestneho cintorína. Ide o Národný pamätník olympionikov, ktorý bol slávnostne odhalený v roku 2014. Mne najznámejšie boli dve mená : krasokorčuliar Ondrej Nepela - olympijský víťaz v krasokorčuľovaní zo ZOH v Sapore v roku 1972 a Anton Tkáč - olympijský víťaz v dráhovej cyklistike z Montreálu 1976.
Hnďd vedľa je pamätník z červeného mramoru predstavujúci ľudské srdce a je venovaný všetkým darcom orgánov. Na pamätníku je aj krátka básnička :
Srdce aj dvakrát ožiť môže,
ten, čo ho dáva, odchádza.
A zázrak spravia
lekárové nože,
keď choré zdravím nahrádza.
Srdce už môže tĺcť,
hoc tancom,
ticho sa skláňam
pred jeho darcom.
M.L.
Viac o Národnom cintoríne v Martine napovedia fotografie.
Přidat do oblibených uživatelů
Mapa
Ubytování
PočasíPříspěvky z okolí Martin - Národný cintorín
