Martin - Národný dom
Turčiansky Svätý Martin patril v druhej polovici 19. storočia k hlavnému centru kultúrneho a politického života na Slovensku.
V meste je mnoho historických budov, medzi najvýznamnejšiu dominantu priamo v centre patrí Národný dom. Po násilnom zatvorení a zkonfiškovaní prvej budovy Matice Slovenskej sa Národný dom stal jedným z najvýznamnejších centier slovenského spoločenského, kultúrneho i politického života.
Základný kameň pre výstavbu Národného domu v Martine položili 30. apríla 1888. Národný dom nechala postaviť Spoločnosť vlastníkov na podnet spolku Slovenský spevokol v rokoch 1888 - 1890, stavali podľa architektonického návrhu slovenského architekta, hudobného skladateľa a dramatika Blažeja Felixa Bullu. Budova bola jeho vrcholovým dielom, schválil ho aj Spolok pražských architektov.
Blažej Felix Bulla sa narodil sa 19. mája 1852 na Orave v Ústi nad Priehradou, študoval na ČVUT v Prahe staviteľstvo. Po návrate zo štúdii sa usadil v Martine, tam si zriadil aj vlastnú staviteľskú kanceláriu. Vyprojektoval mnoho budov v Martine, ale aj po celom Slovensku. Zaujímavosťou je, že v istom období bol u neho na praxi aj budúci slávny architekt Dušan Jurkovič. Práve Jurkoviča mal Blažej Bulla ovplyvniť svojou tvorbou, ako prvý čerpal z ľudovej architektúry. Blažej Bulla zomrel 1. novembra v Martine vo veku 67 rokov, pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
Priečelie budovy v novorenesančnom štýle zdobia korintské stĺpy, architekt bol inšpirovaný napoleonským Parížom. Na poschodí umiestnil zimnú záhradu v ruskom slohu s bohatou zeleňou pod zasklenenou kopulou. V divadelnej sále pre približne 1000 divákov boli aj lóže a galérie. Súčasťou budovy bolo aj Turčianské kasíno a klubové miestnosti postavené v štýle ľudovej architektúry.
Oficiálne otvorenie Národného domu sa konalo 12. augusta 1890 v rámci augustových slávnosti. Štedrý deň roku 1891 bol pre Národný dom naozaj štedrý, z Prahy vtedy doviezli maľovanú oponu, ktorá bola darom Umelecká beseda - prvý český umelecký spolok. Autorom opony bol akademický maliar Karel Vítěslav Mašek, opona bola chápaná ako symbol bratskej slovanskej vzájomnosti, hovorí o tom už samotný nápis na opone "BRATŘÍM SLOVÁKŮM - UMĚLECKÁ BESEDA." Tento dar ako priame vyjadrenie vzájomného vzťahu Čechov a Slovákov je jedinou pamiatkou z obdobia 19. storočia.
Národný dom bol polyfunkčnou budovou, sídlilo v ňom múzeum, divadlo, budova slúžila aj ako hotel, reštaurácia, kasíno, obchodné priestory a kancelárie, múzeum, knižnica. V období maďarizácie bol zákaz nazývať budovu Národný dom, mohlo sa mu hovoriť iba Dom. Hneď od začiatku javisko a Veľkú dvoranu používal Slovenský spevokol. V 50-tych rokoch minulého storočia divadlo upravili na jednoúčelovú divadeľnú budovu, prevzalo ho Armádne divadlo. Od leta 1960 prešlo martinské divadlo opäť do rúk civilnej správy a malo názov Divadlo Slovenského národného povstania. V septembri roku 2003 divadlu zmenili jeho názov SNP na názov pôvodný - Slovenské komorné divadlo, ktorý vznikol v roku 1944.
Pred budovou Národného domu sú umiestnené dve kamenné sochy v nadživotnej veľkosti. Vľavo je to postava muža v ľudovom oblečení s klobúčikom, v rukách drží asi píšťalu. Vľavo je socha ženy, má na sebe oblečené šaty, je naboso, v pravej ruke drží kvetinky a pozerá sa niekde do diaľky. Kto je autorom týchto pekných sôch som sa nedozvedela.
V rokoch 1987 - 1993 pôvodna divadelná sála kapacitne nevyhovovala, preto pristavili k pôvodnému divadlu nové divadelné štúdio podľa návrhu architektov Mikuláša Rohrböcka a Vladimíra Kordíka.
Budova Národného domu stojí v centre mesta, je to na rohu Divadelnej ulice a ulice Andreja Kmeťa, v súčastnosti je sídlom Slovenského komorného divadla, po bratislavskom Slovenskom Národnom Divadle je to druhé profesionálne divadlo na Slovensku.