mesto Martin - Matica slovenská
Turistické cíle • Památky a muzea • Dům, budova
Martin je mesto na brehoch rieky Turiec v Turčianskej kotline pod výbežkami Martinských holí Lučianskej Malej Fatry.
V polovici 19. storočia bol Martin strediskom prebúdzajúceho sa slovenského národného a politického hnutia. V dňoch 6. a 7. júna 1861 prijali Memorandum slovenského národa a 3. augusta 1863 v Turčianskom Svätom Martine založili Maticu slovenskú, práve k 1.000 - ročnému výročiu príchodu Cyrila a Metoda. Predsedom sa stal biskup Štefan Moyzes a podpredsedom Karol Kuzmány. Memorandun nadväzovalo na demokratické tradície Slovenského Národného Hnutia a spolku Tatrín. V tejto dobe boli na Slovensku otvorené tri prvé gymnázia - v Martine, v Kláštore pod Znievom a Revúcej. Financie na vznik Matice slovenskej boli získavané po vyhlásení celonárodnej zbierky, lebo rakúsky cisár a vtedajšia uhorská vláda jej vznik nepodporovala. Do zbierok, ktoré robili hlavne kňazi a učitelia sa zapojli mešťania i roľníci, po dvoch rokoch po vyhlásení sa vyzbieralo 50 000 zlatých.
S výstavbou budovy Matice slovenskej sa začalo v roku 1864, dokončená bola o rok neskôr. Išlo teda o stavbu, ktorá vznikla z darov slovenského ľudu. Táto pôvodná neskoro klasistická budova bola postavená podľa projektu Jána Nepomuka Bobulu. Začiatkom 20. storočia došlo k dočasnej úprave budovy pre štátne inštitúcie. V súčastnej dobe je v budove stála expozícia Slovenského národného literárneho umenia. Od roku 1962 je táto budova národnou kultúrnou pamiatkou. Budovu Prvej Matice slovenskej sme objavili na konci pešej zóny.
Súčastné sídlo Matice slovenskej je v budove, ktorá bola postavená v rokoch 1924 - 1926 podľa projektu Jána Palkoviča, je to budova bohato členená s troma hlbokými výstupkami - rizalitmi na fasádach. Táto budova sa nachádza neďaleko prvej budovy Matice slovenskej. Pred budovou je umiestnená socha zo zváranej ocele ,,Matica slovenská,, z roku 1964, ktorá je podľa návrhu národného umelca Jána Kulicha. Táto budova je kultúrnou pamiatkou od roku 1964. Okrem tejto peknej sochy umiestnenej neďaleko vchodu do budovy sa v okolitom parčíku nachádzajú ďalšie sochy. Na tráve stoji súsošie Cyrila a Metoda. pri chodníčku v parku sú umiestené napravo tri busty hlavných predstaviteľov Matice slovenskej - prvý predseda MS Štefan Mozyes, prvý podpredseda MS Karol Kuzmány a čestný podpredseda MS Ján Francisci. Vľavo sú to busty Antona Bernoláka - koordinátora spisovnej slovenčiny a Andreja Hlinku.
Poslaním Matice slovenskej je rozvíjať a upevňovať slovenské vlastenectvo, prehlbovať vzťah občanov k svojej republike a umocňovať a prebúdzať národne povedomie Slovákov a krajanov žijúcich v zahraničí.
V 19. storočí Matica slovenská účinkovala iba 12 rokov, od roku 1863 do roku 1875, kedy ministerstvo Uhorskej vlády nielenže zakázalo činnosť Matice slovenskej, ale zabavilo jej aj všetok majetok, ktorý odovzdalo vtedajšiemu takzvanému Hornouhorskému maďarskému vzdelavaciemu spolku. Ale aj tá doba stačila, aby sa v Martine vytvoril kruh intelektuálne a proslovensky zmýšľajúcich vzdelancov. Matica slovenská svoju činnosť obnovila až po vzniku Československéj republiky, stalo sa tak 1. januára roku 1919 na základe rozhodnutia vtedajšieho ministra pre správu Slovenska Vavra Šrobára. Od roku 1922 začala opäť vydávať aj časopis Slovenské pohľady a pre deti neskôr časopis Slniečko. V roku 1941 na pôde Matice slovenskej vznikol spolok Slovenská národná knižnica. V roku 1959 v argentínskom Buenos Aires založil Jozef Cíger Hronský Zahraničnú Maticu slovenskú.
Po príchode domov sme sa dozvedeli, že súčastná budova Matice slovenskej je druhou budovou, ale existuje ešte aj tretia, najnovšia budova Matice slovenskej. Základný kameň budovy bol položený v roku 1963 pri príležitosti 100. výročia založenia MS. Budova podľa návrhu Dušana Kuzmu a Antona Cimmermanna sa začala stavať v roku 1964 a dokončená bola až v roku 1975. Objekt je 42 m vysoký 110 m dlhý, má 16 poschodí. Pôvodne bola budova hlavným sídlom Matice slovenskej a tiež sídlom väčšiny odborných pracovísk a zbierok MS. Od roku 2005 slúži budova pre potreby Slovenskej národnej knižnice.