Loading...
Mesto Martin s približne 60 000 obyvateľmi, ktorých väčšina sa považuje alebo cíti za rodákov centra slovenského národného hnutia a k pôsobišťu Matice slovenstej.
Na vývoj Martina, vtedajší sv. Martin, malo vlyv aj niekoľko sto rokov umiestnenie sídla župy. Tým sa stal najvýznamnejším mestom na Turci. Mesto, župa potrebovala pre svoje účely aj rerezantatívnu budovu, župný dom. Najstarší župný dom už neexistuje, bol postavený na prelome 16. až 17. storočia.
Dodnes zachovaná budova, takzvaný župný dom bol postavený niekedy okolo roku 1740 ako jednoposchodová budova. Neskôr pôvodnej murovanej budove nadstavali aj druhé poschodie a jej fasádu upravili v klasictickom štýle. Župný dom postavili ako dôležitú budovu, slúžil ako snemovňa, pokladnica, miesto súdnej stolice, súdny archív a aj ako budova pre reprezentatívne účely mešťanov Turčianského svätého Martina. Chodby a miestnosti v prízemí sú zaklenuté českými klenbami, stropy na druhom poschodí sú čiastočne drevené a majú sádrovú výzdobu.
Oheň bol už od nepamäti dobrý sluha, ale zlý pán, na župnom dome ,,úradoval,, v rokoch 1843 a 1881, po jeho poškodení bol dom vždy opravený.
Priečelie budovy župného domu nie je orientované k námestiu, ale je postavené v smere k dnešnej Daxnerovej ulici. Budova župného domu, jedna z dominant hlavného námestia, od roku 1987 tvorí sídlo Turčianskej galérie. Boli sme sa pozrieť aj v galérii. Okrem stálej výstavy tu bolo aj niekoľko kratších výstav. Mne najznámejším maliarom, ktorého diela sú tu vystavované je Martin Benka. 30 rokov žil v Prahe, v roku 1939 prišiel do Martina, kde prežil 2.svet. vojnu. Tu aj strávil potom veľkú časť svojho života. Bol mu udelený titul Národný umelec. Je pochovaný na Národnom cintoríne v Matrine. Svojím dielom úprimne vyznal lásku, úctu a obdiv k Slovensku a jeho prírode a ľudu. Dočítala som sa, že vytváral aj husle a vyrobil ich v rokoch 1945-1963 13 kusov.
Na budove je viac pamätných tabúľ.
Jedna je venovaná štúrovskému básnikovi Jankovi Kráľovi, ktorý v budove v rokoch 1858 - 1859 pracoval. Tabuľu venovala v roku 1972 Matica slovenská.
Druhá tabuľka oznamuje, že v čase SNP tu sídlil Revolučný národný výbor v Martine.
V roku 2007 pri príležitosti 300 výročia sem žilinský samosprávny kraj a mesto Martin pripevnili tabuľu s textom : " Vyslanci Turčianskej stolice Melichar Rakovský a Krištof Okoličáni zahynuli 6. a 9.6.1707 ako markýri na Ohónskom sneme, kde obhajovali MEMORIALIS, pamätný spis Turčianskej stolice so žiadosťou o mier pre spuštošenú krajinu a sociálne úľavy pre zbedačený ľud. " Dokumentom Memorialis Turčianska župa aj v mene ostatných slovenských stolíc žiadala Františka II. Rákociho aby uzavrel mier s cisárskymi vojskami, ktorý by umožnil stabilizovať dosiahnuté náboženské slobody a obnoviť spuštošenú krajinu. Jeho predkladatelia ale na sneme nepochodili, ba boli zavraždení a Turčianska stolica bola navždy vyškrtnutá spomedzi uhorských stolíc.