Medená Banská Bystrica

Medená Banská Bystrica

Jedno z trojice najvýznamnejších slovenských banských miest má prekrásnu polohu v severnom cípe Zvolenskej kotliny, na ohybe rieky Hron na úpätí Kremnických a Starohorských vrchov. Prirodzenou dominantou stojacou tesne nad mestom je vrch s krásnym slovenským názvom – Urpín. Pri pohľade na Banskú Bystricu od juhu sa nad mestom vypína Panský diel a neďaleké hrebene Veľkej Fatry a Nízkych Tatier.

Hoci sa tu zlato, striebro a meď dolovalo pravdepodobne už v dobe bronzovej a rímskej, skutočný rozmach Banskej Bystrice ako mesta, nastal až za vlády kráľa Bela IV., ktorý po pustošivom tatárskom vpáde povolal do oblasti saských banských majstrov. Už v roku 1255 udeľuje kráľ Bystrici mestské výsady a mesto sa stáva slobodným banským mestom po vzore neďalekej Štiavnice. Názvy mesta z tohto obdobia sú Noua villa Bystrice prope Lipcham, Neusohl, Neosolium, Bystricia, ale pôvodný názov ešte osady je čisto slovenský – Bystrica. Mesto zásluhou ťažby drahých kovov rýchlo bohatlo a postupne sa stáva centrom ťažby medi v celom Uhorsku. Prispelo k tomu hlavne založenie Thurzovsko-Fuggerovskej mediarskej spoločnosti v roku 1495. Spoločnosť vyťažila v čase najväčšieho rozmachu vyše 1500 ton medi ročne a patrila niekoľko desaťročí k najväčším producentom medi v Európe. To prinieslo spoločnosti a mestu značné zisky a bohatstvo, o čom svedčia zachované paláce a meštianske domy v centre mesta. Bohatstvo dýcha nielen z vyčačkaných palácov, ale aj z prekrásne vyzdobených banskobystrických kostolov. Celé historické centrum mesta je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Hlavnou dominantou mesta je popri námestí s Mariánskym stĺpom mestský hrad – Barbakan so zachovanými mestskými hradbami. V Banskej Bystrici bola umiestnená uhorská kráľovská pokladnica a zhromažďovali sa tu peniaze nielen z ťažby medi v okolí Bystrice (Špania Dolina, Staré Hory), ale aj zo zlatých baní v neďalekej Kremnici. V meste sa postupne vytvorilo viacero cechov a manufaktúr. Krásne nám to dokumentuje expozícia cechov v Matejovom dome, kde máme možnosť vidieť artikuly a doklady mäsiarskeho a krajčírskeho cechu, zlatnícke, kováčske, stolárske, debnárske , súkennícke, modrotlačiarske, hodinárske, zvonolejárske, prachárske a iné dielne, nástroje a výrobky. Dohromady bolo v Banskej Bystrici až 50 rôznych cechov. Banská Bystrica bola obchodným centrom, vyvážala hlavne meď a dobytok. V roku 1526 vypuklo v Banskej Bystrici jedno z najväčších banských povstaní (až 4000 baníkov a chudobných obyvateľov), ktoré sa ešte niekoľko krát zopakovalo. Hoci sa mesto ubránilo aj pred Turkami, nepodarilo sa mu to už voči Baczkyovym povstalcom, ktorí Bystricu v roku 1605 vypálili a zničili banské zariadenia. V roku 1620 bol v Bystrici snem konfederátov, ktorý zvolil Gabriela Bethléna za uhorského kráľa. Začiatkom 18.storočia zavreli pri Bystrici poslednú baňu na meď. Rozvoj mesta sa však nezastavil. V meste a jeho blízkom okolí vznikli početné manufaktúry. Bystrica mala papierne, cukrovar, pivovar, súkenky, výrobňu mlynských kameňov a rôzne iné výrobne. V roku 1761 postihol Bystricu ničivý požiar, zhorelo takmer celé mesto(do 300 domov a zahynulo skoro 200 obyvateľov). Koncom 18.storočia sa Banská Bystrica stáva sídlom biskupstva a Zvolenskej župy. V 19.storočí bola jedným z centier slovenského národného obrodenia ; z Bystrice pochádza prvý predseda Matice Slovenskej Štefan Moyzes ; v roku 1851 sa začalo vyučovanie slovenčiny na tunajšom rímskokatolíckom gymnáziu ; už v roku 1889 bolo zriadené v Banskej Bystrici mestské múzeum v Matejovom dome. V roku 1944 bolo mesto hlavným centrom Slovenského národného povstania, čo dokladuje Múzeum SNP – banskobystrický pamätník (NKP, postavený v r. 1969). Jedna z najoriginálnejších stavieb slovenskej architektúry 20.storočia je dielom architekta Dušana Kuzmu.

Najdôležitejšou pamiatkou celého historického centra mesta je mestský hrad. Jeho najstaršou časťou je neskorogotický Kostol Nanebovzatia Panny Márie z druhej polovice 13.storočia. Kostol v poslednej tretine 15.storčia opevnili a v areáli postavili ďalšie stavby. Gotický dom kráľa Mateja – Matejov dom postavili roku 1479, druhý kostol – Kostol svätého kríža, nazývaný aj slovenský roku 1492 a mestskú (starú) radnicu okolo roku 1500. Mestský hrad bol opevnený hradbou s kruhovými vežičkami,so vstupnou bránou a barbakánom, podľa ktorého sa aj nazýva Barbakan. Hrad slúžil ako ochrana kráľovskej pokladnice, bol sídlom zástupcu kráľa a cirkvi, v radnici sa schádzala mestská rada. Po obhliadke hradu, kostolov a múzea v Matejovom dome, ktoré je jedno z najkrajších slovenských múzeí odporúčam prejsť na Námestie SNP so zachovanou gotickou a renesančnou architektúrou. Môžme výjsť na Hodinovú vežu, z ktorej je krásny výhľad na celé rozľahlé námestie, ale aj širšie okolie. Veža je asi najznámejšou slovenskou šikmou vežou, vychýlená na stranu je takmer meter. Ďalej po ľavej strane, hneď na začiatku námestia stojí katedrála svätého Františka Xaverského, poniže budova novej radnice z druhej polovice 15.storočia (nazývaná aj Mühlsteinov dom, podľa majiteľa, budínskeho kupca, ťažiara a zvolenského župana Víta Mühlsteina). Pod radnicou stojí aj najznámejší bystrický dom – Thurzov dom, v ktorom je umiestnená expozícia Stredoslovenského múzea. Okrem iného sú v ňom vystavené aj predmety z bronzových dôb, nájdené na území Zvolenskej kotliny, ale aj v južných častiach stredného Slovenska. Thurzov dom je renesančná stavba, postavená najneskôr v roku 1495 na starších gotických základoch dvoch domov. Patril ťažiarovi Jánovi Thurzovi z Betlanoviec a bol sídlom Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti. Dom je dvojposchodový, priečelie má zdobené sgrafitovou fasádou, zakončené atikou. Jeho najvzácnejším interiérom je zelená miestnosť so vzácnymi freskami z druhej polovice 15.storočia, valenými klenbami a erbmi kráľa Mateja Korvína a jeho manželky Beatrix Aragónskej. Tento medzi ľudom asi najobľúbenejší uhorský kráľ rád navštevoval Zvolenskú župu, Zvolenský Hrad a mesto Banská Bystrica. Asi najkrajším domom celého námestia je Benického dom, stojaci v pravom krídle námestia. Dom je postavený v renesančnom slohu okolo roku 1660 s prekrásnou arkádovou loggiou, ktorá má šesť oblúkov a bohatú výzdobu. Vchod do domu je popod renesančný portál s nápisom a erbom rodu Szentyvany, ktorý držia dvaja baníci v slávnostnej uniforme. Dom nesie meno po Tomášovi Benickom, bystrickom podžupanovi.

Celé námestie pôsobí ucelene, bez rušivých zásahov do slohu historických budov, takmer všetky domy sú zreštaurované, alebo aspoň zrekonštruované. Na jeho spodnú časť plynulo nadväzuje Dolná ulica, ktorá je tiež akousi výkladnou skriňou Banskej Bystrice, s mnohými luxusnými obchodmi a pešou zónou, ktorá pokračuje z námestia. V jej spodnej časti stojí ďalší bystrický kostol, Kostol svätej Alžbety, prestavaný v novogotickom slohu. Okrem Námestia SNP a susedného námestia Štefana Moyzesa sú zaujímavé historické stavby aj v okolitých uliciach a uličkách, ako sú: Lazovná, Strieborná, Horná, Dolná, Kapitulská, Národná, Skuteckého atď. Netreba zabudnúť ani na návštevu Múzea SNP, ktoré je druhou dominantou Banskej Bystrice a s vojenským parkom a východnou mestskou baštou tvorí ucelený areál s množstvom zelene.