obec Černová - pamiatky
Turistické cíle • Města, obce, vesnice • Vesnice
Obec Černová, ktorá leží pod masívom Krstej hory má približne 1500 obyvateľov a je mestskou časťou Ružomberka.
Vznik tejto obce sa odhaduje na koniec 13., alebo začiatok 14. storočia. Vtedy už v dolnom toku potoka Čutkova bola osada Čutkov. Černová sa ako obec spomína po prvykrát až v roku 1461. Obec počas svojej historie prešla horšími i lepšími časmi. Koncom 19. storočia toto územie patrilo medzi chudobné a z tohto dôvodu nastalo vysťahovalectvo za prácou, ktoré postihlo takmer každú rodinu z obce. Najtragickejším okamihom v histórii obce bol černovský masaker v roku 1907. Lepšie dni nastali, keď sa obyvatelia mohli zamestnať v blízkej Mautnerovej textilke v Rybárpoli.
Návštevníci obce si môžu pozrieť rôzne pamiatky. Najpozoruhodnejšou je asi rímskokatolický kostol Ružencovej Panny Marie. Základný kameň kostola v Černovej bol požehnaný vo Veľkom týždni na Zelený štvrtok 20. apríla 1906. Vysvätenie kostola bolo určené na 27. oktobra 1907. Vtedy však došlo k tragickej udalosti, pri ktorej bolo po streľbe uhorskými žandármi zabitých 15 veriacich a ďalšie desiatky boli zranení. Požehnanie kostola sa z týchto dôvodov posunulo až na 29. júna 1910. Túto slávnostnú událosť v deň sviatku apoštolov sv. Petra a Pavla previedol černovský rodák, vtedajší ružomberský kňaz Andrej Hlinka, ktorý sa najviac zaslúžil o jeho výstavbu.
V roku 1911 v kostole nainštalovali orgán, ktorý zhotovila firma Bratři Paštikové Praha. Tento pôvodný orgán bol v roku 1941 prestavaný firmou Rieger. Oltáre zhotovila firma Ferdinend Stuflesser z Rakúska. K pôvodnému zvonu z roku 1911 pribudli o rok neskôr ďalšie dva zvony, ktoré 6. januára v deň sviatku zjavenia Pána požehnal tiež Andrej Hlinka. Roku 1929 sa stal kostol farským kostolom a v Černovej bola vytvorená vlastná farnosť.
Roku 1957 pri príležitosti 50. výročia černovskej tragédie nainštalovali vo veži elektrické hodiny, ktoré zhotovila firma z Vyškova u Brna.
Pri kostole je kaplnka sv. Panny Márie a pred kostolom pekný vyrezávaný drevený kríž.
Tragickú udalosť z roku 1907 pripomína pomník, ktorý bol odhalený 28. oktobra 1932 asi za účasti 6000 ľudí, Andreja Hlinku, zástupcov Slovensej ligy a Matice slovenskej. Pripomenuli si takto pamiatku 15 obetí, ktorých životy vyhasli preto, že chceli, aby ich nový kostol vysvätil miestny rodák Andrej Hlinka. Táto tragédia vyvolala veľku reakciu protestov na Slovensku i v zahraničí a upozornila na národný útlak Slovákov v Uhorsku a tiež na zmanipulované súdne procesy, pri ktorých bolo neoprávnene odsúdených 59 obyvateľov Černovej. Autorom tohto pomníka, ktorý je dnes národnou kultúrnou pamiatkou je sochár Miroslav Motoška, architektonicky ju dotvoril Juraj Sládek a stavbu zrealizovala firma Jaroslava Vindušku z Prahy. Pomník, na výstavbu ktorého sa použilo skoro 45 ton travertínu a má tvar obráteného písmena T, je 14 metrov široký a 6,8 metra vysoký. V stredenej časti je kríž, na ktorom je umiestnený relief Kristovej hlavy v staroskovenskom štýle. Pod krížom je umiestnený vavrínový veniec a znak Slovenska. Pod krížom je nápis Žehnaj pane náš národ, za ktorý títo zomreli s dátumom posvätenia. Po stranách sú uvedené mená obetí.
Pred cintorínom je pamätník obetí 1. a 2. svetovej vojny.
Pri kostole, pred farskou budovou, ktorú nechal postaviť Andrej Hlinka je umiestnená busta na mramorovom podstavci tohto rodáka z Černovej. V obci je aj rodný dom Andreja Hlinku, v ktorom je umiestnená i expozícia.