obec Štiavnické Bane
Štiavnické Bane, do roku 1948 pod názvom Piarg, sa označujú za srdce baníctva celého regiónu.
Obec leží v strednej, najvyššej časti Hodrušskej hornatiny v pramennej oblasti vodných tokov Štiavnica a Richnava. Obec vznikla zlúčením viacerých sídlištných celkov - Piargu (nazývaného tiež Siglisberg) a osád Horná Roveň, Vindšachta a Galizon.
Prvá písomná zmienka z histórie obce je z roku 1352, kedy sa spomína osada Sigelberg. Táto osad, neskôr obec, sa stala súčasťou majetku hradného panstva Šášov. Druhou časťou, z ktorej sa zformovali súčastne Štiavnické Bane tvorila Vindšachta. Obec bola baníckou obcou od polovice 14. storočia.
V 16. a 17. storočí obec viackrát poškodili turecké nájazdy.
Postupne sa tu vybudovalo zásluhou rodiny Hellovcov stredisko baníctva s celoeurópkym významom. Vznikla Horná Bíberová štôlňa a ďalšie šachty Karol, Jozef, Leopold, Kristína, Magdaléna, Konigsegg, Siglesberg. Tieto šachty ponúkali prácu pre väčšinu obyvateľstva, ktorí pracovali v baníctve, hutníctve a úpravníctve. Pamiatkou na najväčšie stavebné dielo,bývalé opevnenie Windschachty, ktoré vznikalo od 16. storočia je renesančná kruhová bašta v svahu nad hlavnou cestou. Je pamiatkou na obranu pred tureckými nájazdami, ktoré obec v 16. a 17. storočí viackrát poškodili.
Ťažba v Štiavnickej Bani vrcholila v roku 1740. V obci a okolí sa nachádzali desiatky šacht a štôlni. Vyťažilo sa tu 600 kg zlata a 23 ton striebra.
V roku 1751 zavítala na Piarg vzácna návšteva z viedenského dvora - cisár František I. Lotrinský. O 13. rokov neskôr, v roku 1764 Piarg navštívili cisárovi synovia - princ Jozef II. a Leopold I..
Tri vodné nádrže - Tajchy v okolí obce slúžili k potrebám baníctva a hutníctva. Pôsobilo tu veľa vynálezcov a osobnosti z banskej techniky. Bol to Matej Kornel Hell a jeho synovia, svetovo uznávaný vedec, matematik a astronóm Maximilián, konštruktéri Bressler, Adriány, Broszman, Felroner a učiteľ na banskej škole Mikovíny. Z oblasti kultúry, vzdelania a národného života treba spomenuť , že tu pôsobil J. Palkovič, J. Damborský, J. Palárik, Ján Botto, J. Kalinčiak.
V bývalej budove banského úradu je dnes Obecný úrad.
Dnes na prvý pohľad Štiavnické Bane už nevyzerajú, že práve tu sa nachádzalo európske centrum baníctva a rozvoja progresívnej banskej techniky. Zo slávnej minulosti sa mnoho budov, v ktorých sa písali dejiny techniky, dodnes nezachovalo, boli zdevastované alebo sa zmenili na popol.
Zachoval sa kláštorný komplex s kostolom, kalvária v Hornej Roveni, z technických stavieb je to napríklad strojovňa pri šachte Jozef, vyustenie Bieberovej dedičnej štôlne.
V centre je to baroková budova, v ktorej sídlilo vedenie štátnej - erárnej ťažiarskej spoločnosti Horná Bieber štôlňa.
Pod budovou obecného úradu je pomník SNP, je zhotovený z betónu a je na ňom nápis 1945 a reliéf od sochárky Kláry Pataki.
Štiavnické Bane sú okrem historických a technických pamiatok vyhľadavanou lokalitou, odkiaľ je možnosť vyraziť na výlety do prírody Štiavnických vrchov v lete pešo alebo na bicykli, v zime na bežkách.