Ostrava - Dolní oblast Vítkovice - Veronika a Koliba
Turistické cíle • Technická památka
Začiatok 19. storočia na území dnešného Moravskoslezského kraja začalo vznikať mnoho železiarenských hutí. V roku 1828 sa arcivojvoda Rudolf Jan rozhodol postaviť vysoké pece, valcovne a dielne vo Vítkovicích. Prvú vítkovickú vysokú pec zapálili v roku 1836. V roku 1838 mali vítkovické železárny v prevádzke už dve vysoké pece a rastúce pohľadavky na výrobu hlavne koľajníc pre výstavbu Severnej dráhy cisára Ferdinanda. Tretiu vysokú pec zapálili v roku 1856, štvrtú v roku 1872. Počas ďalších 90 rokov boli postavené ďalšie pece, poslednú vysokú pec, číslo 4, vo Vítkovicích zapálili v roku 1962.
Znížovanie odbytu železa viedlo k úplnému odstaveniu vo Vítkovických železárnách. Posledný odpich sa konal na vysokej peci č. 1 a to 27. septembra 1998.
Odpich na vysokej peci znamená pravidelné vypušťanie surového železa z nísteja, spodnej časti vysokej pece. Samotný odpich sa začína vypušťaním hornej strusky, neskôr sa vypúšťa tekuté železo, oddelené od dolnej strusky, na ďalšie spracovanie.
Produkt tekuté želeto a strusku je treba spod vysokej pece prepraviť a k tomu slúžia pristavené špeciálne železničné vagóny. Spomenieme si na dva druhy týchto vagónov, z ktorých posledné sú vystavené v Dolní oblasti Vítkovice. Väčší má pekný ženský názov Veronika (ako moja mama/, druhý je Koliba. V Třineckých železárnach ich volajú Verona a Kokila.
Veronika slúžila, v dnes už v ukončených prevádzkach vysokých pecí, k preprave železa na ďalšie spracovanie. Ide o kovovú nádobu dutníkového tvaru umiestnej na železničnom podvozku typu Diemond o 12 nápravach. Niet divu, veď obsah kovovej nádoby, ktorá je vystlaná žiaruvzdornou vymúrovkou má obsah až 22 m3. Vo Veronike prepravovali 50 - 150 ton tekutého suruvého železa o teplote až 1400 °C. Obe strany ,,dutníka, - jímky sú uložené na dvoch ložiskách, ktoré slúžia k otáčaniu jímky s tekutým železom a jeho vylievaniu.
Od vysokej pece sa železo viezlo s minimálnou teplotnou stratou na ďalšie spracovanie do zlievárne, na odlievanie do foriem, alebo do oceliarne na ďalšie spracovanie.
Na podvozku boli udávané hodnoty - váha vagónu 133 000 kg, váha ložná 130 000 kg, celková dĺžka tohto špecialného vagónu je 19,9 metra, ložiská otočnej jímky majú rozpätie 8, 8 metra.
Druhým špeciálnym vagónom z tejto vystavenej dvojičky je Koliba, kovová nádoba- s vyklápnou panvou na železničnom podvozku so 4 nápravami o objemu približne 14 m3 slúžiaca k preprave tekutej strusky. Štvornápravový vozeň je vlastne krátky prehlbený most, vyklápanie panve zabezpečujú priečne uložené ozubené hrebene v ozubených segmentoch. Pohon pre výklapanie bol pneumatický alebo elektrický. Na rozdiel od Veroniky nemusela mať panva Koliby žiaruvzdornú výmurovku, pred naliatím tekutej strusky ju stačilo ,,iba,, ošetriť takzvaným tekutým mliekom. Tekutá struska sa v Kolibe prevážala na ďalšie spracovanie na štrk, granulát, kamenivo, izolačný materiál.
Veronika a Koliba po ukončení prevádzky vítkovických vysokých peci už zostali len odstavené na koľajniciach. Premávať by ale ešte mali u vysokej peci na Novej Huti.