Ostrava - Vítkovice - Bývalý důl Hlubina

Turistické cíle • Důl, štola, šachta

konštrukcia ťažobnej veže

ťažobná veža s budovou

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (24 fotografií)

,,Ostravo, Ostravo, pod Beskydami, Pán Bůh nás opatruj, zůstavej s námi. A v te Ostravě, hluboko v zemi, Tam žádne Las Vegas nebilo a není. A když striptýz, leda tak mužský Bo navrch nemožeš poslat prázdne vůzky. Tak to vie krásne uviesť vo svojej pesničke ,, Slane potočky,, Pavel Dobeš.

Ostrava, ocelové mesto, potrebovala pri výrobe železa aj uhlie, a to bolo vlastne ,,po ruke,,. V okolí novopostavených vysokých pecí bolo v hlbinách dostočné množstvo kvalitného uhlia. Boli to napríklad šachty : Zárubek, Landek, Jeremenko, Petr Bezruč.

Najbližšie k vysokým peciam vo Vítkovicích bol Důl Hlubina, bývalá čiernouhoľná hlbinová baňa, založená na hranici Vítkovíc a Moravské Ostravy. Hlubinu založila rodina Rothschildov. V roku 1851 nechali spraviť Rothschildovci v blízkosti v hutí dva vrty, ktoré potvrdili prítomnosť uhlia. V roku 1852 na tomto mieste založili Důl Hlubina.

Najskôr vo vzdialenosti 24 merov od seba vyhĺbili dve jamy, veternú a vzťažnú. V rokoch 1852 - 1857 vybudovali ťažnú jamu číslo 1 do hĺbky až 244 metrov, jama číslo 2 mala hĺbku 155 metrov. Hlubinu teda otvorili ako zdroj paliva pre vysoké pece, pravidelná ťažbu začali v roku 1867.

V priestore medzi Hlubinou a železiarňami neskôr vybudovali aj koksovňu. Spojenie s jednotlivými časťami priemyslového komplexu a Hlubinou zabezpečovali prevažne pásove dopravníky a dopravné mosty. V rokoch 1901 - 1902 jamu Hlubina 1 prehĺbili do hĺbky takmer 220 metrov, v roku 1924 v nej ťažbu ukončili. V máji roku 1921 zahájili ťažbu v novej ťažobnej jame Hlubina 2, jej hĺbenie dosiahlo v roku 1924 hĺbku 463 metrov. V rokoch 1931 - 1932 dosiahli hĺbku 586 metrov. Klesalo sa stále dole, v rokocch 1941 - 1942 jamu prehĺbili k 10-tému podzemnému poschodiu v hĺbke 780 metrov. Poslednú najväčšiu hĺbku - 1022 metrov v jame dosiahli v rokoch 1957 - 1961.

Smrť nechodí len po horách, ale bohužiaľ aj po šachtách. Zubatá neobišla ani Hlubinu. Došlo tu k niekoľkým nešťastiam s následkami zranení a smrteľných zranení. Napríklad 22. mája 1960 došlo k obrovskému nešťastiu, po chybe elektrikára došlo po malej iskre u opravy nefunkčného svietidla k výbuchu. Elektrikár si pred prácou nezmeral obsah metanu v chodbe, došlo k explózii, ktorá síce nenapáchala veľké materiálne škody, ale zapríčinila veľké straty na ľudských životoch. Explózia ale spotrebovala veľa kyslíka v chodbách a vznikla vysoká koncentrácia oxidu uhoľnatého. Do záchrannej akcie sa zapojilo spolu 260 banských záchranárov, z dôvodu nízkeho porubu boli záchranné práce komplikované. Následky tohto nešťastia boli hrozné, o život prišlo - udusilo sa 54 baníkov. Ďalší boli zranení, z tohto miesta vyfáralo iba 19 mužov.
Nešťastie v roku 1960 nebolo na Hlubine najväčším, pred necelými sto rokmi, v roku 1867 tiež po výbuchu metanu zahynulo 61 baníkov.

Ťažba uhlia siahala do hĺbky až 1200 metrov. Maximálny počet uhlia sa na Hlubine vyťažil počas druhej svetovej vojny. Po vojne důl Hlubina znárodnili, prešiel rôznými rekonštrukciami. Za dobu svojej prevádzky na Hlubine vyťažili viac ako 47 miliónov ton uhlia.

Koncom 20. storočia, v roku 1992 bol důl Hlubina uzavretý, úplne posledný voz z uhlím vyťažili 30. júna 1992. V rokoch 1995 - 1996 zasypali ťažnú a vzdušnú jamu, zdemontovali ťažné zariadenia. V roku 1998 odstavili aj poslednú vysokú vítkovickú pec. Už z diaľky je dominantou bývalej jamy Hlubina jej oceľová ťažná veža. Vzperovú ťažnú vežu a jamové budovy postavili v rokoch 1921 - 1924 v rámci prestavby, pôvodná ťažná jama prevzala funkciu jamy vetracej.

Ťažná klietka na prepravu baníkov sa pohybovala rýchlosťou 10 metrov za sekundu, je to 36km/hod, uhlie a materiál rýchlosťou ešte vyššou, až 16 metrov za sekundu, teda 57 km/hod.

Pokiaľ by sme zobrali ťažnú vežu so svojou budovou z červených tehál za stred, okolie by tvorili tieto budovy : smerom na západ sú to budovy starej kúpeľne, Comprres Hall a strojovňa ťažných strojov. Južne sú to Důl Hlubina, koksarenské batérie, smerom na sever nová kúpeľňa a riaditeľská budova.

A na úplny koniec tohto článku by som chcel vzdať poctu všetkým mužom, ktorí dokázali vliezť do klietky výťahu, spustiť sa do hlbín a vykonávať jednu z najťažších a najnebezpečnejších práci. Zdař Bůh.

Důl Hlubina je dnes Národnou kultúrnou pamiatkou.