Ostrava - most Miloše Sýkory

Mosty už od nepamäti spájajú mestá a ľudí ponad rieku, majú svoju históriu a cez vojny aj rôzne osudy.

Most Miloše Sýkoru v Ostrave spája moravskú a slezskú časť Ostravy ponad rieku Ostravice. Na tomto mieste bol most už odjakživa, najskôr drevený, ale ten vydržal vždy iba niekoľko rokov, zničila ho vždy povodeň a veľká voda. Posledný drevený most na tomto mieste bol postavený v roku 1886. Ten dokázal odolať aj veľkej vode a ľadovým krám, ale už po jedenástich rokoch bol v zlom technickom stave a preto sa rozhodlo o výstavbe nového mosta z materiálu ocele. Nový reťazový most Kettebrücke patril medzi najkrajšie v monarchii až do doby, kedy naň prudko vklusala časť jazdného hulánského pluku, došlo k jeho rozkmitaniu a následnému zrúteniu, pri ktorom zahynuli štyria ľudia a jedenásti boli zranení. Už v tom roku bola zahájena a dokončená stavba nového, ríšského mostu (Reichsbrücke). Išlo o oceľový most vyrobený vo Vítkovických železárnach, ktorý mal po oboch stranách chodníky pre chodcov a jeho stredná časť mala šírku 5,5 metra. Týchto 5,5 metra bol ale dôvod, že už kapacitne prestal vyhovovať vtedajšiemu najväčšiemu priemyslelnému mestu Uhorska a po 27 rokoch bol rozobraný.

Nahradil ho oceľový nitovaný priehradový oblúkový most so spodnou mostovkou, ktorého celková dĺžka je 92 metrov a šírka vrátane dvoch chodníkov po oboch stranách je 16 metrov. Dĺžka priehradového oblúku je 60 metrov. Most bol dokončený v roku 1914. Vyrobili ho vo Vítkovickej mostárni v roku 1913 podľa projektu Ing. B. Hermana. Je to jediný ostravský most na rieke Ostravici, ktorý prežil 2. svetovú vojnu. Po vojne most pomenovali podľa odbojára Miloša Sýkory (1920 - †1945), ktorý bol pri oslobodzovaní Ostravy zastrelený. Aj keď o tejto události, ktorá sa tu odohrala počas oslobodzovania mesta sú rôzne nejasnosti, zostaneme u legendy o Milošovi Sýkorovi, ku ktorej došlo 30. apríla 1945. Vtedy vošli tanky 1. československej samostatnej tankovej brigády do mesta a chceli pokračovať cez tento most. Most bol ale nacistami podminovaný a pripravený na vyhodenie do vzduchu a tým aj zabránenie Červenej armáde v ďalšom postupe. Vtedy 24 ročný sústružník Sýkora a Olšák sa dobrovoľne prihlásili k prestrihnutiu drôtov k náložiam. To sa im aj podarilo, zachránili most, ale pri ústupe bol Sýkora zastrelený.

V Slezské Ostrave, hneď v blízkosti mosta je pomník od autora Konráda Babraja, ktorý je spomienkou na túto událosť. Oproti pomníku za cestou je na podstavci umiestnený tank ruskej výroby T 34/85 pod číslom 051, ktorý patril k 1. Československej samostatnej tankovej brigáde. Jeho posádku tvoril nadporučík Nikolaj Ivasjuk, radista Ivan Ahepjuk, strelec Josef Vaněka a vodič slobodník Alexander Hroch. Tento tank ako prvý vošiel na dnešný Sýkorov most, po vjazde bol ale zasiahnutý protitankovými strelami a začal horieť. Posádka tank okamžite opustila a dala sa po moste na ústup za pomoci druhého tanku, ktorý ich chránil streľbou. Nepodarilo sa to ale radistovi Ahepjukovi, ktorý vtedy zahynul. Pri oslobodzovaní Ostravy padlo hrdinskou smrťou celkovo 1407 vojakov Červenej armády, 2 československí tankisti a 449 občanov. Tank bol po vojne opravený, najskôr bol umiestnený za budovou novej radnice a dnes je oproti Sýkorovému mostu na mieste, kde boli počas udalosti pri oslobodzovaní mesta ukrytí nemeckí vojaci brániaci prístup k mostu. Podstavec pod tankom je obložený kameňom, v jeho čelnej a zadnej časti sú pamätné kovové dosky z nápismi, po bokoch sú plastiky.

Na Slezkej strane Ostravy, na predmostí a vstupu do centra mesta sa zachovala budova Mestskej šporiteľne, ktorú v roku 1928 - 1929 postavila firma bratři Špačků. Autori do priečelia budovy chceli umiestniť päť sôch v nadživotnej veľkosti, nakoniec sa zrealizovala len dvojica bronzovách sôch, ktorých autorom je Ladislav Šaloun. Socha vľavo je muž v pracovnom odevu, ktorý znázorňuje priemysel a baníctvo, žena symbolizuje poľnohospodársku minulosť Slezskej Ostravy. Na budove je umiestnená aj pamätná doska Milošovi Sýkorovi.

Most prešiel rekonštrukciou v roku 1979 a v roku 2002.