Ostrava - Polský dům - Dom Polski
Pokiaľ ste milovníkom nádherných historických stavieb, určite vám pride ľúto, ako dnes vyzerá secesný klenot - Polský dům v Ostrave.
Polský dům - Dom Polski postavili v roku 1900 Poliaci, ktorí do Ostravy prichádzali za prácou. Po hospodárskej krízi v 70. rokoch 19. storočia sa na ostravsku začal rýchly rozvoj moderného ťažobného a hutnického priemyslu. Rozvinutý priemysel prinášal aj voľné pracovné miesta a túto príležitosť využilo aj mnoho občanov z Poľska, ktorí sa za prácou prisťahovali do Moravskej Ostravy. Najviac, tisíce sa ich prisťahovalo z Halíče. V tom období v Ostrave už bol zriadený Český národný dom ( v súčastnosti Divadlo Jiřího Mirona), Nemecký dom (zbúraný po skončení druhej svetovej vojne) a preto aj poľská menšina túžila postaviť si svoj kultúrny stánok.
Na rozdiel od finančne dobre založených nemeckých a českých obyvateľov Ostravy to mali Poliaci oveľa ťažšie, ale nakoniec sa ich myšlienka a túžba stali skutočnosťou. Pomoc pre výstavbu poskytli aj zámožní rodáci z Krakova, išlo o pomoc finančnú a aj stavebnú - kamene a tehly zo zbúraných mestských krakovských hradieb. Tieto tehly a kamene mali vložiť do režného múriva ako pripomienku národných väzieb poľskej komunity. Veľkú pomoc pri jeho výstavbu poskytol aj lekár MUDr. Waclaw Seidl z Dolní Lutyně.
Poľský dom postavili podľa návrhu krakovského architekta Stanislawa Bandrowského, ktorý bol inšpirovaný dielami známeho krakovského architekta Teodora Mariana Talowského. Ten v projekte domu spojil prvky neskorého historizmu a nastupujúcej secésie.
Budova má v pôdoryse tvar písmena L s nárožným vstupným oválnym rizalitom ukončeným atikou a kopulou s dekoratívnou kovovou mrežou. Priečelie od ulice Poděbradovej zdobí stredná časť s rozmerným termálovým oknom a trojuholníkovým štítom so sochárskou výzdobou. Na rímse sú po stranách gule s reliéfmi poľských orlov. Fasády domu sú bohato členené architektonickými detailami a prvkami. Slávnostné otvorenie domu sa konalo 8. až 9. septembra 1900, začalo omšou v kostole sv. Václava, odtiaľ sa sprievod presunul do novej budovy.
Poľský dom sa stal centrom poľskej kultúry a vzdelávania, mal poľskú knižnicu, sporiteľňu, čitáreň, stretávali sa v nej rôzne poľské organizácie.
V južnom krídle sa nachádza sála o rozmeroch 16 x 9,5 metra. V sále bolo aj javisko o rozmeroch 9 x 6 m, ktoré slúžilo na príležitostné divadelné a hudobné predstavenia, napríklad potulné divadlo, konávali sa v ňom aj plesy.
K hale bola zo západnej strany pripojená reštaurácia a bufet, v severnej časti sa nachádzala malá hala prístupná priamo z vestibulu. Počas druhej svetovej vojny v dome sídlil Hitlerjugent, po vojne sa Poliakom podarilo budovu získať späť. Od roku 1950 bol dom Ľudovým družstvom Poľský dom. V 60. rokoch k budove pristavali hotel.
Po privatizácii v roku 1991 sa dom dostal do finančných problémov. Pre majetkové spory, ktoré skončili až na súde je od konca roku 2007 zatvorený. Poľský dom je stále zatvorený a chátra, je bez využitia.
Poľský dom je postavený na okraji centra mesta u križovatiek ulíc Českobratrská a Poděbradová.