Ostrava - Husův sad - socha Věry Špinarové
Keď sa rozoznie melódia zo známeho filmového westernu Vtedy na Západe od Ennia Morriconeho a spev ,, Den se v růži skryl a z růže vůní hřál, tím jsi dlouho žil a kráse přísahal, mám už v tváří smích,..." u mnohých ľudí vyvolá okamžité emócie s mrazením po tele, na slovenskú sú to ,,zimomriavky,,, proste ide o jednu z nezpočetného množstva nádherných pesničiek pani spevačky Věry Špinarové.
Napriek tomu, že je neodmysliteľne spájana s Ostravou je rodáčkou z Pohořelíc u Brna. Narodila sa 22. decembra 1951 a v 7 rokoch sa so svojími rodičmi presťahovala do Ostravy. Už ako dieťa hrala na husliach, od deviatich rokoch na vysnenej gitare u táboráku s kamarátmi. Pred publikom po prvykrát vystúpila s veľkým orchestrom na akadémii ostravských škôl. V roku 1966 skončila na piatom mieste v speváckej súťaži Modrý kryštál. Svoju spevácku karieru začala už vo svojich 15 rokoch svojou prvou piesňu ,,Ja před tebou klečím,, ktorú nahrala v Ostravskom rozhlase. Vyučila sa za chemičku, ale namiesto vzorcov a pokusov zvíťazila jej veľká láska a to spev a hudba.
V nasledujúcich rokoch spievala s ostravskými skupinami Flamingo a Poyal Beat. Od roku 1969 spievala v skupine Majestic, od roku 1971 sa Majestic zmenil na Skupinu Ivo Pavlíka, o rok neskôr si Ivo Pavlíka vzala aj za muža. K jej prvému oceneniu patril ,,Zlatý štít,, z roku 1973, ďalším úspechom Věry Špinarové bola Bronzová lýra na vtedy populárnom festivale Bratislavská lýra. Išlo o rok 1976 a pieseň ,,Lúčenie,, od Lehotského a Zemana, ktorú spievala po slovensky.
Počas svojej speváckej kariéry vydala spolu 13 albumov. Pre svoj nenapodobiteľný hlas a temperamentné vystupovanie na koncertoch patrila medzi najobľúbenejšie a najžiadanejšie speváčky v Československu, po rozdelení republik samozrejme stále aj na Slovensku. Medzi jej najväčšie hity už okrem spomínanej ,,Jednoho dne se vrátiš,, patria Bíla Jawa 250, Meteor Lásky, Raketou na Mars, Měj mě rád,Fernando, Kouzlo bílejch čár, To máme mládež, Ty si můj song.
Pani Věra Špinarová zomrela pri tom, čo milovala celý svoj život, na koncerte pre svojich divákov v Čáslavi pri zástave srdca,kde spievala až do posledného dychu, kedy upadla do bezvedomia. Po prevoze vrtulníkom do nemocnice v pražskom Motole sa už z bezvedomia neprebrala a svoj boj prehrála v nedeľu 26. marca 2017 vo veku 65 rokov. Posledná rozlúčka so spevačkou s nezabudnuteľným hlasom sa konala v obradnej sieni krematória v Ostrave. Rozlúčky sa zúčastnilo približne 40 000 ľudí, nechýbal ani sprievod mužov a žien v čiernych kožených bundách na motocykloch, ktorých očarilo ,,Kouzlo bílejch čár,, a možno bola medzi nimi skrytá aj ,,JAWA 250,,.
Sochu, bronzovú plastiku na prianie centrálneho mestského obvodu Moravská Ostrava a Přívoz zhotovil sochár David Moješčík. Socha Věry Špinarové je pravdepodobne v životnej veľkosti, podstavec tvorí napodobenina starej, klasickej vinilovej platne. Pamiatka na zosnulú spevačku sa k poľutovaniu stala sporom medzi mestským obvodom Moravská Ostrava a Přívoz a synom spevačky Adamom Pavlíkom. K Adamovi Pavlíkovi sa pridalo aj viac ako 1500 ľudí s podpisom v petícii za odstránenie tejto sochy z dôvodu, že neodráža podobu spevačky. Socha zatiaľ na svojom mieste ostáva. Každé podobné dielo vyvoláva u príbuzných a verejnosti rôzné názory. Je ale k veľkej škode, že to takto s pamiatkou obľúbenej speváčky s hlasom, na ktorý sa nedá zabudnuť dopadlo. Pre nás pani speváčka, sympatická, užastná, v srdci navždy.