Rakúsko - Viedeň - farský kostol Maria Hietzing

Farský kostol Maria Hietzing

Nachádza sa pri vstupe do záhrad Schönnbrunu, ale nie pri hlavnom vchode.

Prvýkrat sme kostolík zazreli zo schönbrunnských záhrad od palmového skleníka ( do jeseň 2014 je uzatvorený pre rekonštrukciu ). Nakoniec sme sa k nemu dostali jedným z vchodov ( východov ) do záhrad a k ZOO. Kostolík je pekne upravený. Vovnútri práve prebiehalo nejaké sedenie.

O dejinách tohto kostolíka sme sa dozvedeli z prospektov, ktoré sa v rôznych rečiach nachádzali pri vstupe do kostola.

Dejiny kostola sú pohnuté a jeho pramene siahajú do 13. storočia. Malá kaplnka z roku 1253 bola postavená neďaleko brodu cez rieku "Viedeň", ktorý využívali už starí Rímania.

Kaplnka bola niekoľkokrát poškodená, mimoriadne ťažko počas tureckého obliehania Viedne v roku 1529. Avšak v rovnakom čase sa udial zázrak, ktorý v 16.storočí založil pútnickú tradíciu tohto miesta. Hovorí sa, že štyria obyvatelia Hietzingu boli zajatí Tureckými vojakmi, ktorí ich reťazami priviazali k stromu, stojacemu neďaleko kaplnky. Vo svojom smrtelnom zápase padli na kolená a prosili Pannu Máriu o pomoc. Odrazu zázračná socha, ktorá bola ukrytá v kmeni tohto stromu začala žiariť a bolo počuť hlas: " Buďte bedliví! ". V tom okamihu z nich spadli reťaze a zajatci boli oslobodení.

Po období strádania kaplnku obnovili a rozšírili. Ale počas druhého tureckého obliehania Viedne v roku 1683 bola hlavná loď kostola úplne zničená. Víťazstvo nad protivníkom naplnilo srdcia občanov radosťou a vďačnosťou a preto baroková obnova bola realizovaná s nadšením. Kláštor v Klosterneuburgu ( vlastník kostola od 13. storočia ) a cisárska rodina sa zúčastnili obnovy a prispeli na ňu.

Barokový maliar Antonio Galliardi na strope vytvoril frezkové maľby, ktoré sú umiestnené v bohato zdobených štukových rámoch, ktoré zhotovil Domenico Piazzol. Hlavný a dva bočné oltáre sú majstrovským dielom sochára cisárskeho dvora Mathiasa Steinla, veľmi uznávaného staviteľa oltárov svojej doby.

Okolo roku 1690 bola ukončená obnova a začalo sa veľmi radostné obdobie pútí, ktoré trvalo do roku 1782, kedy cisár Jozef II zakázal ich organizovanie. Do tohto obdobia veľa pútnikov navštívilo povestný kostol, v ktorom sa udial zázrak. Aj cisárovna Mária Terézia počas svojho pobytu na zámku Schönbrunn navštevovala tento kostol.

Rozšírenie západnej časti kostola ( 1863 - 1866 ) znamenalo výstavbu kostolnej veže a chóru pre organ. Z tohto dôvodu musela byť zbúraná pôvodná gotická západná stena.

Škody, ktoré spôsobilo bombardovanie počas II. svetovej vojny sa podarilo opraviť za pomoci kláštora v Klosterneuburgu a štedrosti farníkov.

V kostole sa konajú omše v : nedeľu - 8.30 a 10.15 hod ( v júli a auguste len o 9.30 hod ), vo sviatok - 9.30 hod a v pracovné dne : utorok a streda - 17.30 hod a vo štvrtok - 8.00 hod.

V areály Schönbrunnu sme už boli viackrát, ale vždy tu okrem pokochania sa na kráse záhrad nájdeme niečo nové, nepoznané.