Skalica - kostol Najsvätejšej trojice
Turistické cíle • Památky a muzea • Kostel
Skalický kostol Najsvätejšej trojice (kostol milosrdných bratov) bol v dnešnej Potočnej ulici postavený v rokoch 1645-1650. Pôvodne to bol evajelický kostol vybudovaný v barokovom slohu. V roku 1671 ho mesto pridelilo jezuitom, ktorí ho užívali až do roku 1697. Od roku 1700 prevzali kostol do správy karmelitáni, ktorí ho v rokoch 1712-1728 rozšírili o presbitérium a loretánsku kaplnku, pod vedením rehoľníckeho stavitela Athanásia (vlastným menom Martin Witwer z Tirolska). Vzorom pri stavbe loretánskej kaplnky bola staviteľovi Pražská loreta. V roku 1702 došlo k slávnostnému prevezeniu sochy Panny Márie z Viedne. Z rokov 1710-1730 pochádzajú bočné i hlavný oltár. Čelnú fasádu kostola zdobia svätci blízki karmelinskej špiritualite so sochou Madony uprostred. Karmelitáni postavili i kláštor a v jeho prízemných priestoroch i lekáreň ( 1711 ), ktorá slúži dodnes. Po likvidácii rehole karmelitanov Jozefom II, v 18. storočí patril kláštor Milosrdným bratom, ktorí kláštor začiatkom 19. storočia prestavali na nemocnicu. Milosrdní bratia tu pôsobili až do roku 1950 a kláštor pomáhal chorým a opusteným ako lazaret a Sanatorium, hlavne počas vojen a epidémii. Slúžil tiež k školským účelom.