Skalica - rotunda, kalvária a hradby

Areál rotundy sv. Juraja, Kalvárie a mestských cintorínov bol pôvodne súvislou vyvýšeninou. Doklady o jej najstaršom osídlení pochádzajú z obdobia halštatu. V rannom stredoveku tu bol vybudovaný hrádok opevnený valmi a priekopou. Zemepáni, ktorým patril, si v blízkosti postavili ako súkromný kostolík rotundu.

K rozdeleniu návršia prišlo po povýšení Skalice na slobodné kráľovské mesto v roku 1372 pri budovaní mestského opevnenia, jeho severnej veže a ochrannej priekopy. Rotunda sv. Juraja sa stala súčasťou mestského opevnenia. Na svahu za aspidou rotundy bol koncom 17. storočia starší židovský cintorín a blízko neho pri múre opevnenia židovská modlitebňa.

Rotunda sv. Juraja vznikla v románskom období 11. - 13. storočí, okolo nej sa nachádzala plocha na pochovávanie. Pôvodná romanská stavba zostala zachovaná, prestavaná bola až v období gotiky a baroka. V prvej polovici 15. storočia rotundu zvýšili o jedno podlažie, ktoré plnilo funkciu strážnej veže. Veža bola prepojená mostíkom a ochodzom hradieb. Baroková prestavba, počas ktorej bol vymenený vstupný portál, vybudovaná kopula s laternou, nové okná a vbudovaná podzemná krypta je závetom datovaná do roku 1650. Počas prusko - rakúskych vojen slúžila rotunda ako skladisko pušného prachu. Pri prechode frontu počas druhej svetovej vojny v roku 1945 bola poškodená zásahom bomby. Pri následných opravných praciach boli strhnuté vonkajšie omietky a objekt získal dnešnú podobu. Roku 1970 bola Rotunda sv. Juraja vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku a uskutočnil sa tu archeologický a umeleckohistorický výskum.

Kalvária sa nachádza na najvyššom bode mesta Skalica. Bola na najvyššom mieste pôvodného stredovekého hradku s oválnym pôdorysom, ktorého opevnenie bolo tvorené priekopou a valom. Prvotná Skalická kalvária na mieste zaniklého hrádku vznikla zásluhou jezuitského radu v rokoch 1703 - 1710. Pozostávala z troch krížov a sôch Panny Márie, sv. Jána a Márie Magdalény. V roku 1817 začali veriaci s výstavbou štrnástich murovaných zastavení po obvode návršia a na násype lemujúcom ústrednú plošinu, bývalom vale opevnenia stredovekého hrádku. Staršie súsošie nahradil kamenný kríž s ukrižovaním a so sochami sv. Márie a sv. Jána po bokoch. Pri päte kríža je socha kľačiacej Márie Magdalény. Do svahu návršia za skupinou ukrižovania bol postavený svätý hrob. Kalváriu v roku 1825 vysvätil Alexander Rudnay. V poslednej štvrtine 18. storočia boli za kalváriou z dôsledkov jozefínskych reforiem umiestnené mestské cintoríny. Z pôvodnej priekopy vznikla miestná komunikácia. Na svahu kalvárie boli zahlbené mestské ľadovne. Pred cintorínom stojí drevený kríž, ktorý je vyhotovený podľa pôvodného kríža od skalického rezbára Jana Blahu. Pod kalváriou je mestské opevnenie so severnou bránou vybudované v roku 1372. Od rotundy a kalvárie je pekný výhľad na kráľovské mesto Skalica.