Pozvánka do slobodného kráľovského mesta Skalice

Tipy na výlet • Rodina s dětmi • Romantika • Vycházka - půldenní • Za kulturou

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (9 fotografií)

Kam a jak jedeme?

Ideme do mesta,ktoré nájdeme v najsevernejšom výbežku Chvojnickej pahorkatiny,neďaleko štátnej hranice s Českou republikou.Skalica je po rekonštrukcií historického centra veľkou výzvou na výlet do tohto od roku 1372 slobodného kráľovského mesta.Do Skalice sa dostaneme z Čiech od Sudomeříc alebo Hodonína autom prípadne autobusom.Vlakom sa sem dostaneme z Kútov.

Za čím jedeme?

Skalica so svojou bohatou históriou patrí ku klenotom Slovenska.Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1217 a spomína sa tu pod názvom Zakulcza,neskoršie už pod názvom Zakolcha.Z týchto pomenovaní vznikol slovenský názov Skalica.V 13. storočí tu bola malá osada patriaca grófom zo Sv. Jura a Pezinka.Ich zásluhou sa medzi miestne obyvateľstvo začalo zaraďovať aj vinohradnícke obyvateľstvo pochádzajúce s Pezinka a okolia.V 14. storočí sa Skalica stala najprv slobodnou trhovou osadou a od roku 1372 slobodným kráľovským mestom s úplnou samosprávou,právom meča a mestskými hradbami.Mesto bolo často dávané uhorskými panovníkmi do zálohy viacerým šľachtickým rodom,no svoj význam mesto nikdy nestratilo.V prvej polovici 15. storočia sa Skalica stala základňou husitských výprav na Slovensko.Okolo roku 1440 sa v meste usídlili františkáni,ktorí tu vybudovali kláštor.V priebehu 17. storočia k nim pribudli nové rehole jezuitov,karmelitánov a paulínov.Mesto sa stále viac a viac vyvíjalo a svojím významom sa vyrovnala Trnave,Košiciam a aj Bratislave.Miestni obyvatelia boli známi po celom širokom okolí ako dobrí remeselníci a vinohradníci.Vzniklo tu veľa cechov-obuvníkov,krajčírov,mydlárov,súkenníkov,sviečkárov.Skalica bola obohnaná širokými a pevnými kamennými hradbami,vďaka ktorým odolala viacerým ničivým vpádom.Časti týchto hradieb sa dochovali dodnes.V druhej polovici 19. storočia sa Skalica stala jedným z centier slovenského národného života.Vznikli tu spolky,vychádzali viaceré noviny a časopisy.Skalica je známa aj svojím veľmi známym červeným vínom-Skalický rubín a Skalická frankovka, ale aj sladkou špecialitou Skalický trdelník.

Jak a kde jsme se najedli a ubytovali?

Pri potulkách mestom si môžte vybrať z veľkého počtu gastronomických podnikov.Je tu výber čínskej reštaurácie,pizzerie,množstvo reštaurácií,pivárni ale aj menších občerstvovacích zariadení.Ubytovanie ponúka hotel,ktorý sa nachádza priamo v historickom centre vedľa Záhorského múzea .

Co se nám nejvíce líbilo a co naopak ne?

Kto má rád históriu,historické budovy,kostole.prípadne obrazy-Záhorské múzeum,časť galéria,si tu príde na svoje.Medzi najväčšie skvosty mesta patrí Rotunda sv. Juraja,pri ktorej sa oproti rozprestiera klasicistická kalvária z roku 1823,rímsko-katolícky kostol sv. Michala vybudovaný v roku 1372,kláštor františkánov,pôvodne gotický kostol Panny Márie,renesančná Gvadányiho kúria a niekoľko meštianskych domov,zvyšky mestských hradieb,ktoré boli vybudované po povýšení Skalice na slobodné kráľovské mesto,secesná budova kultúrneho domu,v ktorom sídli Záhorské múzeum-budova pôvodne niesla názov Spolkový dom a patrí medzi najoriginálnejšie budovy na Slovensku.Je tu aj veľa uličiek pripomínajúc dávnu minulosť,Mariánsky stĺp a veľa iných pamiatok.