Valašská Bystřice - obec, kostol a portáši

Valašská Bystřice je rozsiahlou obcou ležiacou v okrese Vsetín v údolí potoka Bystřice a jej prítokov asi 8 kilometrov juhozápadne od Rožnova pod Radhoštěm. Obec, ktorá má približne 2280 obyvateľov sa rozkladá v Chránenej krajinnej oblasti Beskydy na ploche 35 km²v nadmorskej výške 410 - 912 m. n. m a rozlohou patrí medzi jednu z najväčších v Českej republike.

Po prvý krát sa spomína v polovici 17. storočia, v roku 1651 ako Randýsková Bystřice podľa jej zakladateľa fojta Randýska. V ďalších storočiach mala obec názov Hrubá a Velká Bystřice. Dnešný názov má od roku 1925. V minulosti mala obec charakter typického pasekarského osídlenia, neskôr sa výstavba domov sústredila do dolina a do stredu obce okolo kostola. Obyvateľstvo, ktoré tu v minulosti žilo veľmi chudobne sa živilo obhospodárovaním malých svahových políčok, pastierstvom, prácou v lese a spracovaním dreva. Tesári a výrobcovia dreveného náradia a hračiek boli svojou zručnosťou a výrobkami - ,,valašského porcelánu,, známi nielen v širokom okolí, ale aj za hraniciami Moravy až do Viedne a Pruska. Zvláštnosťou boli hračky farbené takzvaným čazením alebo zakuřovaním. Pokračovaním v tradícii práce s drevom a spracovaním dreva bolo v roku 1947 založenie družstva Portáš s drevospracujúcim priemyslom.

V obci v minulosti sídlilo aj veliteľstvo portášu, slávnych ľudových žandárov, ochrancov valašských hôr. Vznik Portašu sa viaže k roku 1638, kedy podľa ustanovenia cisára Ferdinanda III. ku vojsku povolali na pomoc 880 Valachov, ktorí dobre poznali okolité lesy, skrýše a priesmyky. Ich hlavnou úlohou bola ochrana moravských zemských hraníc pred lúpežnými vpádmi z Uhor, udržiavanie bezpečnosti a poriadku v kraji a neskôr aj chytanie pašerákov. Portáši nenosili uniformy, používali svoj valašský kroj, ich výzbroj tvorila krátka guľová ručnica, šabľa, obušok, mošha s čutorou a povraz slúžiaci na zviazanie zajatca. Portáši neboli protiľudovou organizáciou, chránili práve ľud a ich majetok. Zbor Portášu, ktorých priamym nadriadeným ich veliteľa bol priamo cisár existoval s krátkymi prestávkami takmer 200 rokov, bol niekoľkokrát rozpustený. Zvyšovaním zločinnosti bol vždy znovu obnovený, takto to fungovalo až do roku 1830, kedy po ukľudnení pomerov bol definitívne zrušaný. Najviac portašu pochádzalo z Valašské Bystřice z rodu Křenku, bola tu aj založená portášska stanica o počte 10 mužov. Práve v tejto obci je oproti kostola hrobka týchto ochrancov hranic a udržiavania poriadku a bezpečnosti v kraji. V tejto jedinečnej pamiatke svojho druhu, v hrobe u kostola je pochovaný lajtman - poručík Jiři Křenek, bývalý desiatník portašu Ondřej Kěnek, manželka lajtmana Marie Křenková a jej syn, posledný lajtman Jan Křenek. Hrob je medzi dvoma lipami, ktoré boli vysadené na jar v roku 1919 pri príležitosti vzniku Československa.

Neskoro barokový rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Marie bol postavený v rokoch 1772 - 1779. Stavbu kostola viedol a prevádzal staviteľ František Tahler z Fulneka. Kostol je jednoloďová stavba s vežou, v ktorej sú tri zvony odliate v roku 1973. Zvony vážia 530, 300 a 214 kilogramov, boli odliaté vďaka darom farníkov a dobrovoľných zbierok. Nahradili pôvodné zvony, ktoré boli z kostola odobrané počas svetových vojen. Slávnostné vysvätenie kostola bolo oproti pôvodnému plánu posunuté, spôsobila to búrka a následne zaplavenie kostola vodou z vyliatého Bystřického potoka. Fara pri kostole bola zriadená v roku 1843.

Po veľkej neúrode v roku 1847 následoval hlad a ešte väčšia bieda, následkom čoho v obci vypukla epidémia týfusu, na ktorú zomrelo 40 obyvateľov. Zlé časy nastali v obce nastali po vypuknutí 1. svetovej vojny, kedy museli všetci muži do 39 rokov nastupiť do armády. Tí, ktorí ostali zasa trpeli iba veľkou biedou, preto s radosťou a nádejou privítali ukončenie vojny a vznik Československej republiky. Koncom druhej svetovej vojny v okolí, hlavne na hrebeňoch Vsetínských vrchov prebiehala partizánska činnosť, na Šerhovnách je pomník 8 upálených partizánov.

V obci sa môžete občerstviť napríklad u Baby Jagy, dať si tam trebárs pizzu a keď odtiaľ budete odchádzať a budete mať šťastie, môžete stretnúť aj portáša, ako sa to podarilo zrovna nám.

Valašská Bystřice je ideálnym miestom pre letnú a zimnú turistiku, okolie tvorí množstvo asfaltových ciest, turistických značených a neznačených chodníkov. Návštevník sa môže vydať na najvyššie miesto v katastri obce, ktorým je kopec Tanečnice 912 m. n. m. Zimná sezóna ponúka pre milovníkov lyžovania a snowbordu využiť Ski - areál Buřov.