Vlčnov - Vlčnovské búdy
Obec Vlčnov s približne tisíckou obyvateľov je považovaná za perlu Slovácka, je známa krásnou farebnosťou ľudových krojov, obec má bohaté hudobné tradície, ľudovú architektúru. Keď sa povie Vlčnov veľa ľuďom sa hneď vybaví tradičná Jízda králu, ktorá je od roku 2011 zaradená do zoznamu UNESCO.
Nesmieme zabudnúť na vinohradníctvo. Vlčnovské vinohradníctvo a stavby nazývané búdy sa uvádzajú v prvej historickej správe o Vlčnove z 13. storočia. V prvej písomnej zmienke sa vinohrady spomínajú v druhej polovici 15. storočia.
Vinohradnícke búdy sa počas vojen stávali cieľom rôzných nájazdov. Najhoršie obdobie zažili v 5. augusta 1707, kuruci vtedy drancovali obec, vypálili vtedy asi 50 búd. Napríklad v roku 1862 mali vo Vlčnove až 200 búd.
Pamiatkou na historiu vinohadníctva sú takzvané Vlčnovské búdy, ktoré sú pamiatkovo chránený areál vinohradnických stavieb ľudovej architektúry, postavili ich v priebehu 18. - 20. storočia. Najstaršie búdy boli drevené s bukovou konštrukciou, mali múry zhotovené zo zmesi hliny a obilných pliev, tieto búdy však vo Vlčnove dnes už neuvidíme. Návštevník Vlčnova tu dnes môže vidieť hrázdené, murovné a najstaršie aj hlinené budovy s bielou omietkou a neodmysliteľným modrým soklom.
Objekty nazývane búdy sú vinohradskými stavbami, lisovňami bez pivnice. Prvá zmienka o búdach je už z roku 1544, väčšina sú budovy nadzemné, bez pivníc. Tým sa odlišujú od vinných pivníc známych z južnej oblasti Slovácka. Búda má prevažne dve miestnosti, v prednej sa víno lisuje a koštuje, v druhej zadnej, nazývanej komôrka sa víno skladuje. Komôrky majú iba malé alebo žiadne okienko, dôvodom je vniknutie teplého vzduchu zvonku.
Pod búdami u vinarskej cesty sa nachádzajú infotabuľa. Návštevník alebo prechádzajúci turista sa môže dozvedieť, že v roku 1785, za cisára Jozefa II. tu stálo 7 klasických vinarských "sklepů" a 149 búd. Dodnes sa ich zachovalo 35. Postupne dochádzalo k potlačeniu hlavného účelu a aj napriek stálej vinarskej tradícii je dnes v mnohých búdach už len zariadenie na posedenie slúžiace miestnam aj návštevníkom najmä o nedeliach a sviatkoch alebo počas folklórnych slávností.