Zvolenský Pustý hrad
Pred dvoma desaťročiami začali vo Zvolene s odkrývaním stredovekého hradu. Presnejšie dvoch hradov, ktoré stoja vedľa seba. Zároveň sa začala písať tradícia výstupov, ktoré z rýdzo turistickej akcie prerástli na významné kultúrno-spoločenské podujatie. V sobotu 8. septembra 2012 sa Výstup na Pustý hrad uskutočňuje už po 20. krát.
Na Pusťák, ako zvyknú Zvolenčania v skratke hovoriť svojmu hradu, som sa vybral po dlhšom odlúčení. Ubehli vari dva roky, počas ktorých som z takého či onakého dôvodu na hrad nemohol, alebo nemal dôvod ísť. Takéto odlúčenie nebolo na škodu. Videl som, že ten náš hrad omladol, opeknel. A to je určite príjemné zistenie.
Dôvodom, prečo som sa na Pustý hrad vrátil, bola informácia o vynovenom náučnom chodníku, ktorý dali do užívania na začiatku tohtoročnej letnej turistickej sezóny. Nesklamal som sa. Autori informačných textov i zhotovitelia panelov si zaslúžia pochvalu. Texty na vysokej odbornej úrovni, s pestrými a bohatými informáciami o prírode i histórii, ale zároveň podané ľudsky, zrozumiteľne aj laickému návštevníkovi. A o tom by vlastne náučné chodníky mali byť. Keď k tomu pridáme vysokú grafickú, estetickú úroveň, dúfam, že to nevyznie príliš lokálpatrioticky, keď napíšem, že náučný chodník na Zvolenskom Pustom hrade je naozaj top. Môžem to napísať s čistým svedomím porovnávajúc s inými náučnými trasami doma i v zahraničí, ktoré som prešiel.
Turistické značenie
Skôr ako sa budem venovať histórii hradu a vlastnej vychádzke po náučnom chodníku, na ktorú som sa vybral v sobotu 18. augusta, chcel by som znova upozorniť na zmeny v turistickom značení. Došlo k nim síce už pred dvoma rokmi, ale moja informácia bude azda nová a dôležitá pre tých, ktorí majú v rukách staršie mapy alebo starších turistických sprievodcov, ten môj spred štyroch rokov nevynímajúc. Pred dvoma rokmi totiž deštruovali lavičku ponad riečku Slatina. Po nej viedli turistické značky jednak na Pustý hrad, jednak k Červenému medokýšu. Hovorilo sa, že lavičku obnovia, ale zatiaľ zostalo len pri sľuboch. Preto bolo treba zmeniť turistické značenie. Pri hlavnej osobnej železničnej stanici, v ktorej susedstve je aj stanica autobusová, sa dnes začína len žlto značená trasa, ktorá smeruje po Masarykovej ulici smerom do centra mesta, k zámku, ktorý postavili v rokoch 1370 - 82, pod ním sa žlté značky spájajú s modrými, ktorých začiatok nájdeme priamo v strede mesta, v Parku Ľudovíta Štúra, pri rímsko-katolíckom kostole sv. Alžbety, ktorý takisto vyrástol v druhej polovici 14. stor.
Pokračujeme povedľa zámku a mostom ponad železničnú trať a Slatinu na južný okraj mesta. Tu sa modrá značka rozdeľuje. Priamo hore do svahu a potom po lesnej ceste a chodníku stúpa do sedla pod Veľkým vrchom. Pripája sa k nej zelené značenie, ktoré môžeme využiť ako prístupovú trasu na Pustý hrad, ak sme ubytovaní vo zvolenskom autokempingu Neresnica. Zo sedla pokračujú zelené značky lesmi poza Pustý hrad cez Vráta, kde názov i stopy v teréne naznačujú, že tu kedysi boli objekty, v ktorých bdeli stráže, dohliadajúce na prístupovú cestu na hrad. V stredoveku a čiastočne aj v novšej dobe totiž hlavná komunikácia spájajúca juh stredného Slovenska s Pohroním neviedla divokým, neschodným údolím riečky Neresnica, ale planinou oddeľujúcou Javorie od Štiavnických vrchov, kde bola a je centrom života dedina Ostrá Lúka s renesančným kaštieľom z rokov 1636 - 1641.
Naša modrá trasa obchádza po juhozápadnom svahu lesnato-skalnatý hrebienok, na ktorom starí historici umiestňovali tzv. Matčin či Mačací zámok. Archeologický výskum ich domnienky nepotvrdil. Václav Hanuliak, ktorý začínal a dlhé roky viedol archeologický výskum na Pustom hrade, videl Matčin zámok v objekte, ktorý objavili na skalnom výčnelku nad vodami Hrona neďaleko Červeného medokýša. Po prieskume tejto lokality, ktorá nesie názov Peťuša, sa zistilo, že išlo o pozorovací, strážny objekt, ktorý dal na prístupe ku Zvolenu pravdepodobne postaviť vojvodca Jan Jiskra z Brandýsa v polovici 15. stor., teda v čase, keď v Uhorsku hájil nástupnícke práva Ladislava Pohrobka a keď centrom jeho obrany bol práve honosný Zvolenský zámok a na starom hrade mal svoju žoldniersku posádku. Ale nie je vylúčené ani to, že si tu mohol vybudovať hradné sídlo bohatý rod Ostrolúckych, keďže Peťuša sa nachádza už v chotári obce Ostrá Lúka.
Po tomto malom historickom odbočení sa vrátime na modrú trasu, ktorá nás privedie do sedla pod Pustým hradom, ktoré je dnes križovatkou pevných lesných ciest, umožňujúcich, aby sa na hrad dostali aj motorizovaní návštevníci, pravda, len s povolením Lesného podniku mesta Zvolen, ktorý oblasť Pustého hradu spravuje, a ktorý vydáva povolenie a otvorí rampu len vtedy, keď sa to ukáže ako nevyhnutné, napríklad pri oficiálnych podujatiach, alebo pri doprave imobilných či starších, fyzicky menej zdatných ľudí, ktorí túžia podívať sa na hrad. V sedle sa spájajú nové lesné cesty. Jedna z nich prichádza zľava z údolia Teplého potoka a teda od Červeného medokýša (po tej sa prejdeme v závere putovania po náučnom chodníku), sprava prichádza cesta, ktorej začiatok (takisto s rampou) nájdeme za zvolenským zimným štadiónom pri bývalej horárni na Haputke (budova chátra, no sú plány na jej renováciu, resp. nahradenie novým objektom, ktorý by mal slúžiť pre potreby lesoparku a najmä samotného Pustého hradu), rovno sa môžeme dostať na Dolný hrad a vľavo hore po modrej značke vystúpime na temeno kopca, na Horný hrad.
Začiatok náučného chodníka
Keďže dnešným mojím cieľom je vynovený náučný chodník, z rázcestia na južnom okraji mesta idem vpravo k zimnému štadiónu, kde sa hráva kvalitný hokej. Tím HKm Zvolen patrí medzi slovenskú elitu a raz sa mu podarilo získať aj majstrovský titul. Hrávali a hrajú v ňom kvalitní hokejisti, pričom mnohí sú odchovancami zvolenského hokeja. Z nich môžem spomenúť napríklad brankára Jána Lašáka, ktorý vychytal prvé slovenské zlato na Majstrovstvách sveta v roku 2002 v Göteborgu, Ladislava Čierneho, ktorý má takisto zlato z uvedeného šampionátu, Milana Barteka, ktorý dnes žne úspechy v Pardubiciach a ďalších. Medzi tých, ktorí prišli reprezentovať Zvolen z iných, i z českých klubov, spomeniem z dávnejšej minulosti Jozefa Golonku, z novšej napríklad Handzuša, Országha a Zedníka, Banskobystričanov, ktorí hrali vo Zvolene v čase, keď sa nehrala NHL. Pred blížiacou sa sezónou sa vrátil na zvolenský ľad Andrej Podkonický, odchovanec, ktorý tiež okúsil NHL a potom niekoľko sezón pôsobil v Liberci.
Po tomto krátkom hokejovom exkurze sa vrátim k turistike. Za zimným štadiónom je malé parkovisko, pri ktorom sa začína náučný chodník. Podľa informácie na úvodnom paneli je dlhý 6 400 m a dá sa pohodlne prejsť za tri hodiny. Je to teda taká nenáročná poldenná vychádzka, pravda, ak sa počasie vydarí, škoda sa ponáhľať, veď po trase je toho naozaj dosť, čo človeka zaujme, pri čom sa oplatí zastaviť, poučiť sa, porozmýšľať, dať zraku príležitosť rozletieť sa do diaľav.
Stúpam lesom po hadovito sa vinúcom chodníku a v spomienkach sa vraciam k prvému septembrovému dňu roku 1969, keď som sa vybral na Pustý hrad prvýkrát. Bol som sám. Les už voňal jeseňou, ticho šumel, akoby rozprával staré povesti, ktoré sa viazali a viažu k tajomným múrom, vtedy skrytým pod nánosmi zeme a lístia. Nenápadné otvory len znásobovali tajomnosť týchto miest a vrývali do mysle legendy o pokladoch i o chodbe, ktorá vraj viedla podzemím zo starého hradu až do mesta.
Legendy zostali legendami, hoci poklad sa podarilo nájsť, no hrad medzitým ožil, vynovil sa, opeknel. Zastavím sa na skalnej vyhliadke. Viac-menej len tak, zo zvyku. Ale aj preto, aby som sa vyhol rodinnej partii, ktorej šéf sa snaží dostať sa na hrad čo najkratšou cestou, nerešpektujúc zákruty chodníka, ani úctu k prírode. Keď zastal a utieral si pot z čela, videl, že jeho úsilie je márne a že jeho negatívny príklad nenašiel odozvu v rodine, ani v iných návštevníkoch, a keď tí naňho hodili vyčítavé pohľady, zmravnil sa. Z vyhliadky je pekný pohľad na ústie Slatiny do Hrona, na protiľahlé bralá Stráží, nazývané Poštárka, i na údolie stredného Hrona s mestom Zvolen.
Dolný hrad
Zatiaľ čo na tejto severnej stráni hradného kopca dominujú buky, medzi ktoré sú vtrúsené iné listnáče, najmä lipy, Javory a na sutinách jasene, vo vyšších polohách, ktorým sa ujde viac slnečného svetla a tepla, sa šíria dúbravy. Táto inverzia má vplyv aj na rozšírenie iných druhov rastlín a zvierat, o čom nás takisto informuje jeden z panelov náučného chodníka.
Skôr ako vstúpim na nádvorie Dolného hradu, ešte raz sa zastavím. Čerstvé rúbanisko mi totiž otvára nové pohľady na Zvolen a na Poľanu, ktorá dominuje na východnom obzore.
Priechodom v múre, kde bývala bránička, slúžiaca azda aj ako núdzový východ, vstúpim na posvätnú pôdu hradu a hneď na prvý pohľad vidím, že po štyroch rokoch od chvíle, čo tu archeológovia prvýkrát zapichli do zeme objaviteľský rýľ, sa podarilo odkryť podstatnú časť Dolného hradu a tým odhaliť aj mnohé tajomstvá z dávnej minulosti nielen hradu a Zvolena, ale aj celého regiónu.
Archeologický výskum na starom Zvolenskom hrade sa začal v roku 1992 a jeho začiatky a mnohé sezóny sú spojené s menom Václava Hanuliaka, ktorý mu venoval nielen všetky svoje vedomosti a skúsenosti, ale aj neuveriteľné nadšenie. Dnes sa na svoje dielo pozerá zhora, z nebíčka, keďže v roku 2009 po ťažkej chorobe predčasne opustil nielen svoj hrad, ale celý tento pozemský svet, no vychoval si schopného nasledovníka. Je ním Ján Beljak, ktorý sústredil svoju pozornosť a bádateľské snaženie na odkrytie Dolného hradu a vyzerá to tak, že urobil dobre. Najprv však musel poopraviť tvrdenie svojho učiteľa, ktorý hovoril, že celý hradný komplex (Horný a Dolný hrad plus spojovacia časť) má viac ako sedem hektárov. Nové merania ukázali, že je to „len“ 4,7 ha, ale aj to stačí na to, aby Zvolenský Pustý hrad nemal na Slovensku konkurenciu a je málo hradov na starom kontinente, ktoré sa mu - čo sa týka rozlohy - vyrovnajú.
Keď Pustý hrad nebýval pustým...
História Pustého hradu je naozaj prebohatá a preto bude vari výstižnejšie, keď ho nebudeme volať dnešným zaužívaným menom, ale jednoducho Zvolenským hradom. Pravda, Zvolen má aj svoj hrdý zámok, ktorý však vyrástol až v čase, keď starý hrad na kopci strácal na dôležitosti a na konci stredoveku sa už neukazoval ako vhodný pre sídlo župana a pre kráľovské návštevy.
Medzi najcennejšie objavy tohtoročnej letnej sezóny patrí odkrytie urny v oblasti Dolného hradu, ktorá predbežne poukazuje na existenciu pohrebiska v dobe bronzovej. Keďže na kopci, na ktorom vyrástli v stredoveku dva hrady, mali svoje sídliská ľudia v dobe, keď bol symbolom moci a bohatstva bronz, takýto nález sa dal očakávať, hoci vo Zvolene, konkrétne v časti Balkán neďaleko ústia Slatiny do Hrona, odkryli veľké lužické pohrebisko už pred viac ako polstoročím a aj z iných miest zvolenského chotára sú známe nálezy z doby bronzovej.
Ale osídlenie hradného vrchu siaha ešte do starších dôb, hoci nemožno povedať, že by už v tých dávnych časoch bol práve Pustý hrad centrom kraja. Významné sídlisko na konci doby kamennej bolo najmä na výraznom kopci Hrádok medzi Lieskovcom a Zolnou východne od Zvolena. Neskôr, po príchode našich slovanských predkov a v dobe veľkomoravskej, hral dôležitú úlohu iný Hrádok, ktorý je nad Môťovou (dnes súčasť Zvolena), a ktorý je od masívu Pustého hradu oddelený hlbokou dolinou Neresnice. Hradný kopec, ktorý je dnes v centre našej pozornosti, sa zapísal do dejín predovšetkým neskôr, v 12. - 16. stor.
Informácie o najstaršom osídlení Zvolena môžeme nájsť - napríklad - v monografii, ktorú vydalo mesto v roku 1993 pri príležitosti 750. výročia obnovenia mestských práv uhorským kráľom Belom IV. (Pripravuje sa nová monografia, ktorá sa dostane k čitateľom na budúci rok). Ja som zameral svoju pozornosť na internetovú stránku www.pustyhrad.com, ktorá je špeciálne venovaná Pustému hradu. Hoci nie je problém si na ňu prekliknúť, čo vám môžem len a len odporučiť, dovolím si z nej vybrať niektoré základné údaje a poznatky.
Nálezy črepov dokladajú, že na hradnom vrchu žil už človek v neskorej dobe kamennej, v eneolite. Ako som už spomenul, rušno tu bolo v dobe bronzovej a aj z neskoršieho obdobia, z čias pred naším letopočtom, keď dejiny strednej Európy písali najmä Kelti, sa tu našli stopy po pobyte človeka, konkrétne po ľude púchovskej kultúry.
V čase Veľkomoravskej ríše bolo centrom stredného Pohronia hradisko na kopci s príznačným názvom Priekopa alebo Hrádok, ktorý sa nachádza nad dnešným všešportovým areálom. Dnes toto historicky významné miesto prekrývajú záhradkárske osady, ale aj napriek tomu sa archeológom podarilo odkryť mnohé pamiatky na časy spred viac ako tisícročia. Vedie tadiaľ žlto značený turistický chodník, ktorý smeruje z autokempingu v Neresnici do rekreačnej oblasti Kráľová.
Z Priekopy (Hrádku) sa správne centrum prenieslo na Zvolenský Hrad. Stalo sa tak niekedy v 12. storočí. Archeologický výskum ukázal, že základy veže, ktoré dnes môžeme vidieť na najvyššom bode hradného kopca, siahajú do druhej polovice 12. stor. Zvolenský Hrad vyrástol ako centrum feudálneho panstva, ale aj ako stredisko rozsiahleho komitátu, Veľkej Zvolenskej župy, ktorej územie siahalo od doliny Hrona do Turca, na Oravu, po poľské hranice. Zo županov sa stal najlegendárnejším magister rytier Donč, ktorý pôsobil v neľahkých časoch bojov o uhorský trón. Najprv sa stal prívržencov oligarchu Matúša Čáka, no neskôr prijal za svoje reformy nového kráľa Karola Róberta z Anjou a stal sa ich podporovateľom.
Vyzerá to tak, že zatiaľ čo Horný hrad bol sídlom župana, Dolný bol kráľovským letoviskom, kam uhorskí panovníci radi chodili. Lákalo ich najmä bohatstvo rozľahlého Zvolenského lesa, ktorý bol ich veľkým loveckým revírom a ktorému vďačia za svoj vznik a existenciu viaceré pohronské a podpolianske dediny, ako je napríklad Hrochoť, Očová alebo Hájniky. Je pravdepodobné, že práve na tomto hrade sa stretol kráľ Belo IV. s haličským kniežaťom Danilom, aby urovnali svoje spory a aby priateľstvo spečatili sobášom uhorskej princeznej Konštancie s Danilovým synom Levom. Táto udalosť sa spomína v Haličsko-volynskom letopise, v ktorom sa ako miesto stretnutia udáva Izvolin. Udialo sa to pravdepodobne v auguste 1247. V tom čase sa však nachádzal na mieste dnešného Zvolenského zámku kráľovský dvorec s kaplnkou a samotný Zvolen bol už mestom, čo potvrdil Belo IV. koncom roka 1243 obnovením mestských privilégií stratených počas tatárskych nájazdov. Presná lokalizácia tejto udalosti si preto ešte vyžiada ďalšie výskumy.
Po výstavbe nového Zvolenského zámku, ktorý dal vystavať Ľudovít I. Veľký v rokoch 1370 - 82, začal význam hradov na ťažko prístupnom kopci upadať. Ale v polovici 15. stor. v nich určite ubytoval svojich žoldnierov Jan Jiskra z Brandýsa, ktorý prijal úlohu brániť nástupnické práva maloletého Ladislava Pohrobka. V bojoch hradný komplex vyhorel, no ešte v čase tureckého nebezpečenstva stála na hradnom vrchu varta, z ktorej stráže upozorňovali na osmanské útoky. Dokladá to aj Willenbergova kresba z roku 1599.
Samozrejme, že dejiny starého Zvolenského Hradu sú omnoho bohatšie a pestrejšie. Toho, kto by ich chcel bližšie spoznať, ešte raz upozorňujem na stránku www.pustyhrad.com.
Dve desaťročia archeologického bádania
Celé desaťročia zapadal starý Zvolenský Hrad prachom zabúdania, múry hlodal neúprosný zub času a tie sa postupne strácali pod nánosom lístia a zeme, zarastali krovím i lesom a tak sa niet čo diviť, že svoj hrad nazvali Zvolenčania Pustým. Takým bol vari štyri storočia. Najzachovalejšou časťou bola hlavná brána na Hornom hrade, ale aj tá sa krčila v tieni stromov, len ťažko odolávajúc náporom buriny. Ten, kto poznal Pustý hrad pred vyše dvoma desaťročiami a vyjde naň teraz, ten len otvára ústa a nemôže šetriť slovami uznania a obdivu nad všetkým, čo sa tu podarilo nielen odkryť, ale aj zrekonštruovať do takej podoby, aby návštevník získal čo najdokonalejší obraz o mohutnosti hradného komplexu i o jeho význame.
Pustý hrad sa stal srdcovou záležitosťou Václava Hanuliaka, archeológa, ktorý mal už s výskumom podobných objektov dostatočné skúsenosti, a ktorý si z viacerých ponúk vybral v roku 1992 práve Zvolenský Hrad, cítiac obrovské tajomstvo, ale i bohatstvo, ktoré sa skrývali na hradnom vrchu. Asi nikto nebude so mnou nesúhlasiť, keď napíšem, že sa stal jednou z najvýznamnejších osobností Zvolena z prelomu tisícročí. Azda vložil do tejto svojej práce až priveľa síl, život v ťažkých terénnych podmienkach sa tiež podpísal na jeho zdraví, takže v apríli 2009 sme sa dozvedeli smutnú správu, ktorá hovorila, že Vašek podľahol ťažkej chorobe. Na znak vďačnosti, úcty a uznania zdobí hradnú bránu jeho pamätná tabuľa, pri ktorej málokedy chýbajú čerstvé kvety.
Vašek sa dnes na svoje dielo díva z niektorej hviezdy, ktorá praje archeológom a vôbec ľuďom, ktorí idú vytrvalo za svojím cieľom. Môže sa spokojne usmievať, asi tak, ako sme ho poznali, aj preto, lebo si vychoval naozaj schopného nasledovníka Jána Beljaka, Zvolenčana, ktorý sa s plnou vervou venuje odkrývaniu hradných tajomstiev, ale aj skúmaniu iných častí zvolenského chotára, vrátane centra mesta. Vo svojom výskume sa zameral na Dolný hrad, ktorému dominuje torzo obytnej veže, ktorá sa postupne dostáva spod nánosov storočí. V čase svojej slávy, niekedy v 13. - 14. stor., mala päť podlaží a jej obytný priestor dosahoval viac ako tisíc metrov štvorcových. Ide o architektonicky výnimočnú stavbu, ktorá má svoje zachované obdoby zrejme až na Ukrajine.
Chatka verzus bufet
Z Dolného hradu stúpam na Horný po hrebienku, ktorý bol v stredoveku čiastočne spevnený asi dvestometrovým obranným múrom. Kde hrebienok prechádzal do holej strmej skaly, tam bol opevňovací múr zbytočný. Ešte pár schodov a vchádzam na Horný hrad. Pred rokmi sa skrýval v sýtych bučinách a dubinách, dnes je celý areál odlesnený. Vpravo, za v skale vysekanou priekopou, ktorá kedysi strážila pôvodné jadro hradu od severu, sa rozprestiera časť, ktorá bola zastavaná koncom 13. a začiatkom 14. stor., teda za županstva spomínaného rytiera Donča. Archeológovia preto symbolicky nazvali túto časť Dončovým hradom. V jeho najvyššej časti bol palác a pod ním cisterna, veľmi dôležitý objekt pre Zvolenský Hrad, keďže na hradnom vrchu nebol prameň vody. Ak jeho obyvatelia nechceli zahynúť smädom, čo bolo zvlášť dôležité pri obliehaní nepriateľom, museli sa zásobiť vodou, a to tým, že ju na hrad dovážali v drevených sudoch, alebo zachytávali dažďovú vodu v cisterne. Bola to kvalitná, tehlou spevnená stavba, na ktorej dne nechýba voda ani dnes.
Z okraja hradu, z hradných múrov, sa otvárajú výhľady na mesto Zvolen i na celé údolie stredného Hrona smerom k Banskej Bystrici s vencom okolitých hôr, v ktorom dominuje zalesnený hrebeň Kremnických vrchov, veľkofatranská Krížna, nízkotatranská Prašivá a detvianska Poľana.
Na vrchole hradného vrchu stojí chatka. Postavili ju členovia združenia Priaznivci Pustého hradu (PPH) za pomoci mesta Zvolen a ochotných sponzorov, medzi ktorými na prvom mieste možno spomenúť drevokombinát Bučina. Chatka je to síce pevná a veľmi dobre poslúžila Vaškovi pri uschovávaní archeologických nálezov, ale aj pri oddychu a pri vítaní významných návštev, i bežných turistov, ktorých - jedných i druhých - pribúdalo. Určite to bolo slušnejšie bývanie ako chatrč honosne nazvaná „hotel Ritz“, ktorú som mal tú česť počas jednej brigády spáliť. Ukázalo sa však, že sa stala chybička, ktorá prerástla vo veľkú chybu. Napriek tomu, že má chatka pevné základy a že nemá šancu, aby sa do jej trámov chytil červotoč, hrozí, že musí zmiznúť z povrchu zemského. Stavebné povolenie totiž hovorí len o dočasnej stavbe, ktorá po ukončení archeologických výskumov (a tie sa údajne na Hornom hrade skončili) musí byť odstránená. Vlani sa na tom uzniesli aj poslanci zvolenského mestského zastupiteľstva. Rytieri, teda členovia združenia sú, samozrejme, proti. Nečudujem sa im, že cítia krivdu, veď do chatky vložili veľa síl a entuziazmu a vedia si predstaviť jej ďalšie fungovanie aj potom, čo sa výskum skončil. Odporcovia namietajú, že chatka nezapadá do areálu stredovekého hradu a že je viditeľná už z diaľky (osobne práve to pokladám za plus, že turista prichádzajúci do Zvolena, nevidí len tiché staré múry, ale aj niečo, čo mu naznačuje, že je na kopci živo, že nie je naozaj pustý, že sa tam oplatí vyjsť). Odstránenie chatky vnímam aj ako neúctu k pamiatke Vaška Hanuliaka, ktorý - keby mu to bol osud doprial - by zaručene bol za jej zachovanie.
Neďaleko chatky a na Dončovom hrade postavilo mesto Zvolen prístrešky, altánky, kde sa môžu návštevníci ukryť v prípade nepriaznivého počasia: prudkých lejakov, búrok, ale aj v čase slnečnej páľavy, o ktorú najmä toto leto nebola núdza. Vlani navyše pribudol neďaleko hlavnej brány zrubový bufet, ktorý v podstate nahrádza novú, povýskumnú funkciu chatky. Podľa môjho názoru (a zrejme nielen podľa môjho) je tento bufet až príliš skrytý, zašitý, takže väčšina návštevníkov, ktorí sa vyberú na hrad po náučnom chodníku, túto službu vôbec nevyužije. Presvedčil som sa o tom aj počas tejto mojej vychádzky v sobotu 18. augusta. Na hrade sme boli v čase mojej návštevy asi tridsiati, väčšina sa vrátila po tej istej trase otočiac sa pri hlavnej bráne, a tí, ktorí podobne ako ja pokračovali ďalej a vrátili sa do Zvolena inou trasou, sa v bufete vôbec nezastavili. Všetko potrebné - nejakú poživeň a občerstvenie - si vyniesli v batôžku na chrbte, čo považovali za istejšie ako ponúkané služby bufetu. Napokon, na takú krátku vychádzku toho človek až tak veľa nepotrebuje. Iné by bolo, keby bol bufet v blízkosti Dolného hradu, v miestach, kde je dnešná archeologická základňa a kam vedie - rovnako ako na Horný hrad - tvrdá lesná cesta. Vtedy by mnohí návštevníci prinajmenšom do bufetu nazreli, len tak, zo zvedavosti, a určite by obetovali nejaké euro na kávu, pivo, či drobný suvenír. Poznám to sám na sebe, že keď mám takúto možnosť, tak ju zväčša využijem, hoci som to nemal pôvodne v pláne.
Údolím Teplého potoka k Červenému medokýšu
Až do sedla pod Pustým hradom vedie náučný chodník po rovnakej trase ako modrá turistická značka. V sedle sa dám vpravo a zostupujem po strmšie klesajúcej štrkovej ceste, ktorá ma privedie na lesnú asfaltku v Teplej doline. Okrem mňa sa pre tento zostup tentoraz rozhodla len mladá dvojica, ktorej vychádzka mala aj iný cieľ ako ruiny hradu a tak sa snažila vyhnúť cudzím pohľadom. V doline a neskôr na brehu Hrona a Slatiny sú ďalšie panely, ktoré hovoria o prírode hradného vrchu, o jeho faune i flóre, o rybnom bohatstve, ale aj o iných zaujímavostiach spomínaných riek a nechýba ani tabuľa, ktorá hovorí o minerálnych prameňoch - medokýšoch, ktorých nájdeme (alebo sme ich v minulosti mohli nájsť) vo zvolenskom chotári viac ako dve desiatky.
Jeden z najznámejších, tzv. Červený medokýš, vyviera neďaleko. Potom, čo zostúpim údolím Teplého potoka na breh Hrona, sa k nemu dostanem krátkou odbočkou po asfaltovej cestičke, ktorú sleduje aj žlto značený turistický chodník. Táto kvalitná minerálna voda, vyvierajúca len pár metrov od toku Hrona, bola vyhľadávaná už v dávnej minulosti. Svedčia o tom nielen povesti, ale aj cestopis nemeckého autora Martina Zeillera, ktorý vyšiel v roku 1632. Po výstavbe železničnej trate a na ňu sa viažucej fabriky na plech Union v 70. rokoch 19. stor. sa stal Červený medokýš významnou rekreačnou oblasťou a takou zostal doteraz. Radi sa tu zastavia aj vodáci splavujúci Hron.
Po ľavom brehu Hrona a Slatiny sa vrátim na začiatok náučného chodníka, kde sa končí moja nenáročná, no na zážitky a dojmy naozaj bohatá vychádzka, ktorej hlavným cieľom bol Zvolenský Pustý hrad, kypiaci životom v stredoveku, ale aj v dnešnej dobe.
V sobotu 8. septembra 2012 sa uskutoční jubilejný 20. ročník Výstupu na Pustý hrad. Pôvodne skromná akcia zvolenských turistov sa rozrástla na podujatie, ktoré za vhodného počasia priláka stovky, ba tisícky návštevníkov. V ostatných rokoch medzi nimi nechýbajú významní hostia, vrátane predsedov vlád a prezidenta republiky. Mnohým „ortodoxným“ turistom nie je táto oficialita po chuti, ale zase na druhej strane treba brať do úvahy, že je to vhodné spropagovanie nielen hradu, ale aj mesta a celého regiónu, čo v konečnom dôsledku môže viesť k ich ďalšiemu rozvoju ako v oblasti historického, archeologického bádania, tak aj cestovného ruchu. A na tom by nám malo všetkým záležať.
(Ak by niekto mal záujem prísť sa podívať na Pustý hrad, či už v čase tradičného výstupu alebo v ktorejkoľvek ročnej dobe, a potreboval by akúkoľvek pomoc - radu, ubytovanie, Dopravu... - určite rád pomôžem. Táto pomoc sa týka aj ďalších turistických cieľov vo Zvolene a okolí. Zvedavý turista tu môže stráviť veľmi pekný týždeň rôznej náročnosti podľa svojho záujmu i fyzickej zdatnosti. Stačí napísať na moju mailovú adresu sliackyjozef@centrum.sk).
Přidat do oblibených uživatelů
Mapa
Ubytování
PočasíPříspěvky z okolí Zvolenský Pustý hrad
