Za zdravým srdcom do kúpeľov Sliač
Začiatkom tohto roka sme si pripomenuli 150. výročie úmrtia Boženy Němcovej. Azda mi nikto nebude vyčítať, keď napíšem, že bola síce rodom Češka, ale spisovateľka československá. Jej úprimný vzťah k Slovensku a k slovenskej ľudovej slovesnosti sa stal vzorom národného porozumenia. V jej živote zohrali dôležitú úlohu kúpele Sliač.
Do krátkeho, no nevšedného života Boženy Němcovej, o ktorom bolo už popísaných veľa stránok, sa Sliač zapísal dvakrát. Prvý raz sa tu zastavila v roku 1852. Bolo to len na štyri dni, keď sprevádzala na služobnej ceste svojho muža, ktorý v tom čase pôsobil ako finančný úradník v Balážskych Ďarmotách. Zapáčilo sa jej a chcela sa na Sliač vrátiť, no trvalo tri roky, kým sa jej túžba naplnila. Do sliačskych kúpeľov sa prišla liečiť koncom leta 1855. Okrem toho, že naozaj potrebovala liečenie, ju sem viedla aj túžba nadviazať kontakty so slovenskými literárnymi a kultúrnymi dejateľmi a čo najhlbšie načrieť do tej prebohatej truhlice národného pokladu: slovenských rozprávok a povestí. Jednu z najznámejších - Soľ nad zlato - jej vyrozprávala slúžka práve v sliačskych kúpeľoch. Veľkou oporou počas pobytu na Sliači jej bol tunajší farár Štefan Záhorský, veľký národovec. Denne schádzala na obed na faru v Hájnikoch na druhom brehu Hrona a bol to práve Záhorský, kto jej sprostredkoval mnohé zaujímavé stretnutia najmä v Banskej Bystrici a v Brezne. Stretla sa so spisovateľom Gustávom Kazimírom Zechenterom Laskomerským, básnikom Samom Chalupkom, autorom básne Hej, Slováci! Samom Tomášikom a inými národovcami. Záhorský ju zaviezol aj na chýrny radvanský jarmok (dnes je Radvaň súčasťou Banskej Bystrice), čo bol pre zvedavú a vnímavú literátku určite nezabudnuteľný zážitok. Ba ponúkol jej, aby sa jej manžel stal správcom nového cirkevného majetku v Rybároch. Josef Němec, ktorý bol vtedy bez práce, však túto úprimnú ponuku odmietol. Nebyť toho, stala by sa Božena Němcová riadnou Sliačankou.
Z histórie sliačskych kúpeľov
Prvá zmienka o sliačskych prameňoch pochádza z konca roka 1243 v súvislosti s obnovením mestských privilégií Zvolena uhorským kráľom Belom IV. Už vtedy určite existovali aj osady dolu pri Hrone: Rybáre na ľavom a Hájniky na pravom brehu rieky. Názvy hovoria jasne, čomu sa ich obyvatelia venovali: slúžili ako rybári a ochrancovia veľkého Zvolenského lesa, ktorý bol kráľovským majetkom. Obe dediny sa 1. januára 1960 spojili s kúpeľným areálom do jednej obce s názvom Sliač, ktorý dostal v roku 1969 štatút mesta.
Liečivé sily termálnych vôd objavili azda už naši slovanskí predkovia, ktorých osadu zo 7. - 9. stor. odkryli archeológovia na Horných zemiach na severnom konci Rybárov. Ženy zvykli v tunajších jazierkach namáčať ľan a vraj práve pri tejto robote prišla jedna zo žien na to, že voda vyliečila jej nohy postihnuté vodnatieľkou. Tak hovorí povesť, ktorá však nemusí byť ďaleko od pravdy. Legendami bol opradený aj uhorský kráľ Matej Korvín, ktorý sa v tomto kraji rád zdržiaval, vydobyl si povesť dobrého panovníka, ale aj vášnivého lovca nielen zveri, ale aj ženských sŕdc. Isté je, že sa tu zastavil v roku 1478, a to so svojou zákonitou manželkou, kráľovnou Beatrix. V spise Cosmografia, ktorého autorom je Aeneas Silvius Piccolomini (pápežský vyslanec na dvore kráľa Mateja a neskôr pápež Pius II.), sa spomína prameň, ktorého výpary spôsobujú smrť zvierat i neopatrných ľudí. Zmienky o tomto fenoméne sú aj v dielach ďalších autorov, ako bol Juraj Wernher (De admirandis Hungariae aquis hypomenmation, 1549) alebo Georg Agricola (De natura fossilium, 1546), i v diele slávneho polyhistora Mateja Bela (jednak v jeho Notíciách, ale aj v špeciálnej práci pre londýnsku Kráľovskú spoločnosť vied Správa o dvoch podivuhodných jaskyniach, jednej ľadovej, druhej škodlivé výpary vypúšťajúcej). Bel sa liečil na Sliači v roku 1708. Pokrokom vedy sa prišlo na to, že tieto tragédie má na svedomí unikajúci oxid uhličitý. Prameň upravil a urobil ho bezpečným prírodovedec A. Lenkey v roku 1834.
Koncom 18. stor. tu boli tri zastrešené, zadebnené bazény, ktoré sa odlišovali teplotou vôd. Najteplejšia voda (32° C) bola v pánskom bazéne (Dominorum), chladnejšia v meštianskom (Civicum) a najchladnejšia (25° C) v občianskom (Rusticorum). V roku 1711 Zvolenská župa vymenovala kúpeľného dozorcu a o 15 rokov neskôr vyhlásili sliačske vody úradne za liečivé. Trvalo však ešte takmer celé storočie, kým sa dostali do širšieho povedomia. V roku 1812 postavili prvý hotel Buda (dnes nazývaný Bratislava), ku ktorému neskôr pribudli hotel Pešť (dnes Detva) a Hungária (dnes Slovensko). Napriek častému striedaniu majiteľov sa kúpele rozvíjali, pribúdali liečebné, ubytovacie a spoločenské objekty, upravil a rozšíril sa kúpeľný park. Za zlaté časy sliačskych kúpeľov možno označiť 20. a 30. roky minulého storočia, keď vyrástol liečebný dom Palace, poskytujúci nielen modernejšie ubytovanie, ale aj priestory na kultúrne a spoločenské vyžitie. Táto etapa v histórii sliačskych kúpeľov, keď boli majetkom československého štátu, sa spája s menom architekta Rudolfa Stockara a skúsených českých lekárov - balneológov, z ktorých spomeniem aspoň Ladislava Pražáka, ktorý robil aj meteorologické pozorovania.
Významní kúpeľní hostia
Kúpele Sliač navštívili mnohí významní hostia. Prišli sem hľadať stratené zdravie, alebo len tak, oddýchnuť si, nabrať nové sily. Ich zoznam by bol dlhý. Hneď v úvode sme spomenuli spisovateľku Boženu Němcovú. Jej pobyt pripomína pamätná tabuľa na liečebnom dome Detva. Vedľajšia tabuľa zasa upozorňuje na liečebné pobyty maďarských básnikov Jánosa Aranyho a Imreho Madácha. Liečil sa tu aj rakúsky dramatik Franz Grillparzer, v roku 1823 prišiel na Sliač uhorský palatín Jozef Habsburský s manželkou Dorotheou, neskôr srbská kráľovná Natália so synom, neskorším kráľom Alexandrom, v roku 1855 arcivojvodkyňa Hildegarda, ktorej pobyt pripomína kaplnka v susedstve sliačskych medokýšov. Medoústy slovenský básnik Andrej Sládkovič, známy najmä svojou Marínou a Detvanom, sa síce v kúpeľoch neliečil, ale v rokoch 1844 - 47 bol vychovávateľom v dedine pod nimi - v Rybároch. Práve tu sa zrodili jeho spomínané najznámejšie básne. Atmosféru Sliača zachytil na svojich litografiách banskobystrický rodák Karol Ľudovít Libay, radi sa tu zastavili aj maliari Dominik Skutecký a Jozef Božetech Klemens.
Zoznam významných hostí sa rozšíril v 20. stor. Zapísali sa medzi nich prezidenti Tomáš G. Masaryk, E. Beneš, K. Gottwald, A. Zápotocký, A. Novotný, L. Svoboda, G. Husák, československý premiér Milan Hodža, zo zahraničných je pamätná najmä návšteva šéfa ruských komunistov Nikitu Sergejeviča Chruščova, ktorý sem prišiel na oslavy 20. výročia SNP v roku 1964, a kambodžského princa Norodoma Sihanuka. Z umeleckého sveta to bola celá plejáda literátov, hudobných skladateľov, maliarov, hercov... Pozornosť vzbudzovala napríklad návšteva kráľa českých komikov Vlastu Buriana, ktorý si vraj ani tu neodpustil nejaké žartíky. Pamätná tabuľa hovorí o každoročných návratoch slovenského hudobného skladateľa Jána Cikkera, ktorý považoval Sliač za svoje druhé rodisko, keďže mu kúpele pomohli odohnať príznaky predčasnej smrti. Sám o tom povedal: „Ja som sa vlastne narodil dvakrát. Prvýkrát roku 1911 v Banskej Bystrici, druhýkrát v Sliači v roku 1958, keď už na moju chorobu žiadne lieky nezabrali, keď som už i ja, ktorý som tak dúfal, že sa uzdravím, prestal veriť. Bol to zvláštny, radostný, víťazný pocit, keď som znova vykročil k životu a do života.“ Sliaču venoval svoju operu Mister Scrooge.
V socialistických časoch sa podstatná časť sliačskych kúpeľov dostala do rúk odborárov, čo malo negatívny dopad na ich rozvoj. Odborári totiž obsadzovali miesta rekreantmi, z ktorých mnohí, ba väčšina, sa nepotrebovali liečiť, prišli sa len zrekreovať, alebo si „vyhodiť z kopýtka“, zatiaľ čo skutoční pacienti museli na pobyty neúmerne dlho čakať. Po novembri 1989 bola síce táto prax odstránená a kúpele začali znovu slúžiť tým, ktorí ich naozaj potrebujú, no do rozvoja negatívne zasiahla divoká privatizácia, s ktorej následkami sa vedenie kúpeľov borí doteraz. Zvlášť mrzí viac ako dve desaťročia rozostavaný liečebný dom milosrdne skrývaný statným krovím a stromami, ale aj skutočnosť, že mnohé z kúpeľných domov musia mať zatvorené dvere, sú prázdne. Na druhej strane potešiteľný je fakt, že na Sliač opäť nachádzajú cestu v čoraz väčšej miere českí klienti.
Sliačske vody
Základom slávy sliačskych kúpeľov je samozrejme bohatý zdroj zdravej vody. Najcennejší je Kúpeľný prameň s prírodnou liečivou, stredne mineralizovanou, uhličitou, síranovo-hydrogénuhličitanovou, vápenato-horečnatou vodou, so zvýšeným obsahom horečnatého, vápenatého, fluoridového a síranového iónu, slabo kyslou, nízko termálnou, hypotonickou s izotermickou teplotou 33,3° C a so žriedlovým plynom takmer stopercentného (99,7 %) prírodného oxidu uhličitého, ktorý je taktiež významný z medicínskeho hľadiska. Údajne okrem Sliača len tri žriedla na svete (v Španielsku, Argentíne a Austrálii) sa môžu pochváliť podobnými vlastnosťami vody. Výdatnosť dosahuje 5 l vody a 10 l žriedlového plynu za sekundu.
Vyhľadávané sú aj sliačske kyselky, medokýše. Z prameňa Štefánik (pôvodne nazývaný Jozef na pamiatku uhorského palatína Jozefa Habsburského) sa dostáva na povrch prírodná liečivá voda, slabo mineralizovaná, uhličitá, hydrogénuhličitanová, vápenatá, železnatá, so zvýšeným obsahom kyseliny metakremičitej, slabo kyslá, studená, hypotonická s teplotou 12,3° C. V jednom litri obsahuje 2 740 mg oxidu uhličitého a 585 mg minerálov. Podporuje trávenie a odporúčajú ju pri málokrvnosti. V druhej polovici 19. stor. ju plnili do fliaš a rozvážali po celej monarchii.
Prameň Bystrica (pôvodne niesol meno Jozefovej manželky Dorothey) je vyše 25 m hlbokou vŕtanou studňou, z ktorej vyteká síranovo-uhličitanová, vápenato-horečnatá uhličitá hypotonická voda s teplotou 23° C a so zvýšeným obsahom fluoridov. V jednom litri obsahuje 1 475 mg oxidu uhličitého a až 3 256 mg minerálnych látok. Odporúčajú ju piť pri žalúdočných problémoch.
Zvýšeným obsahom fluoridov (mineralizácia 3 278 mg/l, oxid uhličitý 1 226 mg/l) sa vyznačuje voda z prameňa Lenkey. V rokoch 1855 - 1918 ju využívali aj vo vaňových kúpeľoch. Je síranovo-uhličitá, vápenato-horečnatá, železnatá, uhličitá, hypotonická, s teplotou 22,5° C a pôsobí liečivo pri ochorení štítnej žľazy. Práve výpary tohto prameňa, koncentrujúce sa v malej jaskynke, spôsobili úhyn zvierat, ale vraj aj neopatrných ľudí. Meno nesie po prírodovedcovi A. Lenkeyovi, ktorý - ako sme už spomenuli - prameň v roku 1834 upravil a urobil ho bezpečným. Účinne pôsobí pri nechutenstve, pri zníženej tvorbe žalúdočnej kyseliny a žlče.
Podobné zloženie má aj voda z eruptívneho prameňa Adam s teplotou 23° C, s mineralizáciou 3 086 mg/l a s 1 640 mg oxidu uhličitého v 1 l. Dal ho upraviť v roku 1831 dvorný kancelár Adam Revický a jeho pamiatka zostala v názve, hoci podľa jednej povesti toto pomenovanie mal už skôr, a to podľa pastiera, ktorému sa stratil baran v močarine pri prameni. Hojivo pôsobí pri ochorení močového mechúra a pri črevných kataroch. V jeho susedstve je kaplnka sv. Hildegardy s obrazmi významného slovenského maliara Jozefa Hanulu.
Nielen choroby srdca...
O Sliači panuje predstava, že sú to kúpele, v ktorých sa lieči srdce a s ním súvisiace obehové ústrojenstvo. Napovedá tomu aj súčasný slogan, ktorý označuje Sliač za „Kúpele vášho srdca“. Je to síce pravda, ale nie úplná. Najnovšie indikačné zameranie, schválené Ministerstvom zdravotníctva SR, hovorí, že Kúpele Sliač sú vhodné na liečenie chorôb obehového a pohybového ústrojenstva, ženských chorôb a onkologických ochorení, ktoré súvisia s predošlými indikáciami. Liečebný proces sa opiera o blahodarné účinky termálnych vôd. Základnou procedúrou je uhličitý kúpeľ vo vani alebo v liečebnom bazéne s teplotou vody 33 až 34° C, pri ktorom sa do tela pacienta dostáva okolo 30 ml oxidu uhličitého. Pri tejto procedúre klesá spotreba kyslíka v tkanivách, zníži sa celkový metabolizmus a upraví sa činnosť srdca, ktoré pracuje ekonomickejšie.
Ďalšou formou uhličitej terapie sú podkožné injekcie žriedlového plynu. Na podnety z kože a podkožia reflexívne reagujú vnútorné orgány. Využívajú sa najmä pri ischemickej chorobe srdca a dolných končatín. Okrem klasických liečebných procedúr využívajúcich prírodné liečivé zdroje, sú kúpele Sliač vybavené rôznymi medicínskymi prístrojmi a zariadeniami. Vákuopres umožňuje liečbu vzduchom a kyslíkom, ale aj žriedlovým plynom a využíva sa predovšetkým na prekrvenie rúk i nôh. Nedeliteľnou súčasťou kúr je liečebná telesná výchova, masáže a ďalšie liečebné procedúry, o ktorých nájdete viac informácií najmä na oficiálnej stránke kúpeľov www.spa-sliac.sk.
Na Sliač aj letecky
Záujem o lietanie na Sliači spadá do prvopočiatkov rozvoja leteckej techniky. Prvé poľné letisko zriadili v chotári susednej Veľkej Lúky a v medzivojnovom období začalo vyrastať letisko na rovinách za Hájnikmi, na mieste, kde dovtedy stál majer Tri duby. Stalo sa významnou základňou československých leteckých vojenských síl (oficiálne 1. septembra 1937) a veľkú úlohu zohralo najmä počas Slovenského národného povstania, keď tvorilo zásobovací most, na ktorom pristávali lietadlá so sovietskou i anglo-americkou pomocou. Sem prileteli spoza frontu aj kvalitne vyzbrojené a vycvičené, v bojoch ošľahané jednotky 1. československej paradesantnej brigády, ktoré úspešne zasiahli na najkritickejších úsekoch povstaleckého frontu. Československá stíhacia letka, ktorej velil kpt. František Fajtl, pôsobila na neďalekom poľnom letisku Zolná. Cez letisko dopravovali za front ťažko ranených povstaleckých vojakov a partizánov, ktorí sa liečili v kúpeľoch, ktoré sa v tom čase premenili na najväčšiu povstaleckú nemocnicu.
Po invázii sovietskych vojsk v auguste 1968 sa na letisko prisťahovali stíhačky i ťažké bojové vrtuľníky, ktorých hluk znepríjemňoval život obyvateľom mesta i kúpeľným hosťom. Od roku 2009 je prevádzkovateľom letiska akciová spoločnosť Letisko Sliač, ktorej jediným akcionárom je Ministerstvo Dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. V rokoch 2010 - 2011 zrekonštruovali a predĺžili vzletovú a pristávaciu dráhu a opravili aj niektoré objekty, pričom sa na financovaní podieľala EÚ i NATO. V súčasnosti sliačske letisko v čoraz širšej miere slúži aj civilnej doprave, pravda, zatiaľ je to viac na prepravu slovenských dovolenkárov do zahraničných destinácií v rámci charterovej prepravy, ako na Dopravu kúpeľných hostí na Sliač.
A čo turista?
Samozrejme, že väčšina kúpeľných hostí, pokiaľ im to ich zdravotný stav dovolí, má záujem spoznať Sliač a jeho okolie. Nenáročné prechádzky v dĺžke od dvoch do šiestich kilometrov ponúka kúpeľný park a jeho bezprostredné okolie. Zdatnejší turisti sa môžu vybrať aj na dlhšie výlety, pešo, na bicykli, v zime - ak vládnu dobré snehové podmienky - i na bežkách, a samozrejme najbohatší výber majú tí, ktorí prídu na Sliač autom.
Veľa možností turistického, kultúrneho, športového a spoločenského vyžitia ponúka blízke okresné mesto Zvolen (5 km) so svojím zámkom, v ktorom sú expozície Slovenskej národnej galérie, s vynoveným staroslávnym Pustým hradom (o ňom viac informácií v článku https://www.turistika.cz/cestopisy/zvolensky-pusty-hrad--1 alebo na špecializovanej stránke www.pustyhrad.com) a s ďalšími pamätihodnosťami. Na ne nie je vôbec chudobná ani Banská Bystrica, ktorá je od Sliača vzdialená 15 km proti toku Hrona. Zo vzdialenejších cieľov môžeme spomenúť banskými i mincovníckymi tradíciami ovenčenú Kremnicu, nemenej slávnu Banskú Štiavnicu s legendárnym Sitnom a baníckymi jazerami - tajchmi - vo svojom okolí, lákajú aj podzemné krásy Harmaneckej a Bystrianskej jaskyne, svojou tajomnosťou vábi Jaskyňa mŕtvych netopierov, v lete i v zime horské rekreačné oblasti Donovaly, Tále, ale i bližšie strediská na svahoch Kremnických vrchov alebo slávnej a ospievanej detvianskej Poľany.
Peší turista sa môže vybrať - ak má k dispozícii auto alebo s využitím miestnej Dopravy - na už spomínané dominanty Poľanu alebo Sitno, na hrebeň Kremnických vrchov, ale napríklad i do tichých kútov málo známeho Javoria, či na vzdialenejšie lesnaté, bralnaté a najmä hôľnaté chrbty Veľkej Fatry alebo Nízkych Tatier. Milovníkov prírodných krás a zaujímavostí určite poteší prechádzka po náučnom chodníku rezerváciou Boky medzi Budčou a Hronskou Dúbravou západne od Zvolena. Najväčšou pozoruhodnosťou je tam Čertova skala - vypreparovaná sopečná bomba, prirastená k podložiu len úzkou nohou.
Turistika v okolí kúpeľov
Aké sú však ciele v bezprostrednom okolí kúpeľov?
Určite by sme nemali obísť blízku dedinu Hronsek na ľavom brehu Hrona, v ktorej okrem dvoch kaštieľov nájdeme aj drevený artikulárny kostol, ktorý postavili v rokoch 1725 - 26, v ktorom povedal svoje áno hronseckej dievčine Antónii Sekovičovej básnik Andrej Sládkovič (sobáš sa konal 15. septembra 1847) a ktorý je zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Zaujímavým kostolom s románskymi stavebnými prvkami sa môže popýšiť neďaleká Zolná. O nej som už na slovenskom portáli www.turistika.sk priniesol bohatý informačný materiál: http://www.turistika.sk/turisticke-ciele/detail/zolna. V zolnianskom kostole sv. Matúša sú vzácne fresky, dielo neznámeho umelca či umelcov z druhej polovice 14. stor. Neďaleko Zolnej, pri zeleno značenom turistickom chodníku, je odkrytý lahar. Ide o skamenený bahenný prúd, ktorý sem zatiekol počas sopečnej aktivity Poľany v mladších treťohorách. Z kúpeľov Sliač sa dostaneme do Zolnej po zelenej značke asi za 1 ½ h. Pravda, trasa je miestami orientačne náročnejšia, takže preverí nielen naše fyzické sily, ale aj orientačné schopnosti. Zo Zolnej pokračujú zelené značky zväčša otvoreným terénom plochých chrbtov Zvolenskej kotliny do rázovitej podpolianskej dediny Očová, chýrnej nielen ľudovými tradíciami, folklórom, ale aj viacerými pamiatkami, poľným letiskom s možnosťou vyhliadkových letov, ako aj príťažlivým prírodno-krajinárskym okolím s dominantou Poľanou.
Žlté značky smerujú z kúpeľov zväčša cez les do dediny Lieskovec (1 ¾ h). Medzi ňou a susednou Zolnou sa vyníma zalesnený kopec Hrádok, ktorý - ako už názov napovedá - bol významný sídelným bodom človeka už od konca doby kamennej. Z Lieskovca pokračujú značky okolo tichej dedinky Slatinka (jej ticho, ktoré znásobuje romantiku, zapríčinila viac ako polstoročná stavebná uzávera v súvislosti s plánmi na výstavbu novej priehrady na rieke Slatina) a k vodnej nádrži Môťová, ktorá síce slúži predovšetkým ako prímestská rekreačná zóna Zvolena, ale kúpať v nej sa z hygienických dôvodov neodporúča. Na svoje si tu však môžu prísť rybári.
Do Zvolena sa môžeme vybrať pešo cez Bakovu jamu. Najprv ideme po žltej značke od sliačskych medokýšov hore na hrebeň nad Sliačskou dolinou a ďalej lesom podľa modrých značiek na Bakovu jamu, ktorá - napriek názvu - je kopcom, z ktorého sa otvárajú pekné výhľady na okolie Zvolena, na Kremnické a Štiavnické vrchy, Javorie a Poľanu. Popri vojenských cintorínoch, kde spí svoj večný sen okolo 10 000 rumunských a 17 000 sovietskych vojakov, padlých počas oslobodzovania juhu Slovenska na konci roka 1944 a začiatkom roka 1945, sa dostaneme do centra mesta (z kúpeľov celkom asi 1 ¾ h chôdze).
Do Zvolena môžeme zájsť aj pešo po cyklocestičke povedľa Hrona. Dovedie nás na sídlisko Podborová, nad ktorým sa vyníma zalesnený, travertínmi budovaný kopec Borová hora (353 m n. m.) s jazierkom, s budovami bývalých malých kúpeľov (žiaľ, dnes zdevastovanými, predajom sa však črtá ich obnova ako prímestskej oddychovej zóny) a s Arborétom Technickej univerzity vo Zvolene, ktoré sústreďuje domáce dreviny a ich formy a známe je najmä bohatou zbierkou ruží, ale aj malým kaktusáriom. Na túto vychádzku budete potrebovať asi 1 ½ h. Vrátiť sa dá vlakom zo stanice Zvolen - mesto alebo prímestskou autobusovou Dopravou (zastávka sliačskych spojov je pred nákupným strediskom Centrum na Kozáčekovej ulici).
Keď vyjdeme po zelenej značke na lúčnatý hrebeň nad kúpeľmi, môžeme na nenáročnú vychádzku využiť aj modro značený chodník, ktorý nás privedie lesmi i otvorenými terénmi s peknými výhľadmi okolo sliačskeho salaša do dediniek Sampor a Lukavica (2 ¼ h). Na okraji Lukavice je ďalší kvalitný medokýš, na ktoré je tento kraj nezvyčajne bohatý. Modré značky pokračujú až do Banskej Bystrice. V tomto prípade ide však už o náročnejšiu túru, na ktorú potrebujeme asi 6 ½ h chôdze.
Napokon nemôžeme obísť sliačske „dvojča“ - kúpele Kováčová, kam môžeme zájsť autobusom cez Zvolen alebo za 1 ½ h pešo pohodlne cez Hájniky (zaujímavý ranogotický kostol, obnovený po tureckom spustošení, pri ňom zvonica s viac ako päťtonovým zvonom z roku 1512) a rovinou pohronskej Sliačskej kotliny.
Na záver slovo básnika
Slová básnika sa zvyknú dávať na úvod. Ja ich priložím na záver tejto mojej cestopisno-vlastivednej informácii o sliačskych kúpeľoch. Básnik Pavol Országh - Hviezdoslav, ktorý sa liečil na Sliači v roku 1913, si uznanlivo povzdychol: „Jak tu slastno, jak tu milo v šumnom Sliači.“ Nuž, dnes možno nie všetko je až také milé na tom našom Sliači, ako tvrdí básnik, sú tu i chybičky krásy, ktoré priniesla doba a najmä nezodpovední ľudia, ktorí v nej riadili osudy kúpeľov, no predsa to najpozitívnejšie, stále, pevné, nenahraditeľné, tá prirodzená krása, zdravé pramene, kúpeľné služby na vysokej úrovni - to všetko tu bolo, je a bude.
V prípade záujmu o pobyt, vrátane liečebného (aj so zľavou), ako aj o turistiku v okolí Sliača Vám ochotne poradí a pomôže autor tohto článku sliackyjozef@centrum.sk.
O turistických zaujímavostiach v okolí aj v článkoch:
https://www.turistika.cz/cestopisy/vylet-k-certove-skale-turistika-v-okoli-zvolena-iii
https://www.turistika.cz/cestopisy/turistika-v-okoli-zvolena-ii-zvolenskou-kotlinou-na-kole
https://www.turistika.cz/cestopisy/turistika-v-okoli-zvolena-i-na-pusty-hrad-pesky-i-na-kole
Přidat do oblibených uživatelů
Mapa
Ubytování
PočasíPříspěvky z okolí Za zdravým srdcom do kúpeľov Sliač
