Budatínsky hrad - hradná veža s vyhliadkou
Budatínsky hrad vznikol ako strážny vodný hrad na významnom strategickom mieste pri sútoku riek Kysuce a Váhu. Plnil aj funkciu kráľovskej stanice, vyberalo sa tu mýto od kupcov prichádzajúcich zo Sliezska.
Najstaršou časťou budatínského hradu je jeho štvorpodlažná mohutná okrúhla obytná veža, ktorej základy položili v 13. storočí. Predpokladá sa, že hrad postavili Balošovci, ktorí boli vlastníkmi pozemkov. Vežu vybudovali v dobe, kedy králi Uhorska opevňovali krajinu k obrane proti útokmi Tatárov. Túto kráľovskú pevnosť začiatkom 14. storočia získal Matúš Čák Trenčianský, vežu hradu opevnil a pristaval jednotraktový palác. Po jeho smrti, keďže nemal potomkov sa hrad stal kráľovským majetkom. Žigmund Luxemburský ho daroval svojej manželke Barbore.
Najväčšie prestavby hradu prebiehali v rokoch 1487 - 1798, kedy bol majetkom rodu Sugoňovcov. S obdobím vlády rodu Szunyoghovcov sa spája aj povesť o krásnej Kataríne, ktorá bola na príkaz svojho otca, zámockého pána v zámku zaživa zamurovaná.
Renesančnú prestavbu previedli v roku 1551, tento letopočet je znázornený na krbe v prvom podlaží veže. Hrad v 18. storočí už strácal funkciu pevnosti, na častiach opevnenia postavili barokovo - klasistický kaštieľ.
Posledným majiteľom hradu bol rod Csakyovcov, bol ich majetkom od roku 1798 až do roku 1945. Hrad v roku 1849 takmer celý zhorel a dosť dlho chátral. Jeho majitelia ho v rokoch 1920 - 1922 obnovili, dostavali jeho juhozápadné krídlo a získal dnešnú podobu.
Hrad, historická architektonická pamiatka Žiliny je súčasťou Považského muzea, ktoré vzniklo v roku 1942 ako Mestské muzeum. Muzeum na hrade Budatín pre verejnosť sprístupnili v roku 1956.
Hradu dominuje jeho valcovitá štvorposchodová románska veža, ktorú neskôr renesančne upravili. Veža je vysoká 20 metrov a jej priemer je 12 metrov a jej múry sú takmer 2 metre hrubé. Má tri nadzemné podlažia, suterén a podstrešie v najvyššej časti veže. Jednotlivé podlažia spája točité schodisko, ktoré sa nachádza v južnej strane veže. Veža je ukončená nízkou ihlanovitou strechou. Do veže sa pôvodne vchádzalo na úrovni prvého poschodia, z pôvodných architektonických prvkov veže sa zachovala iba strielňa v jej severnej časti.
Jej dnešný vzhľad je renesančný, pôvodné okna zamurovali. Dnes je hrad po rekonštrukcii, pre havarijný stav bol 7 rokov zatvorený, pre verejnosť ho opäť sprístupnenili v júli 2014. Počas tejto rekonštrukcie približne o pol metra zdvihli strechu, čím vznikol priestor na vyhliadku s výhľadom na mesto a na okolité pohoria: Malú Fatru, Javorníky, Kysuckú vrchovinu s Kysuckou bránou a na neďaleký sútok riek Váhu a Kysuce.
V poschodí ,,Hodinová miestnosť" sa nachádza pôvodný hodinový stroj a expozícia hodín. Nad ňou sa nachádza už vyhliadka. Vyšli sme z veže a ocitli sme sa na vyhliadke.
Začala som s popisom od vrchola veže, tak pokračujem na nižšie poschodia.
Pod hodinovou miestnosťou sa nachádza ,,Miestnosť obrazov" - tu sú vystavené najmä cirkevné obrazy. Z tohto podlažia sa dá pozrieť na podlažie pod ním, kde sa nachádzajú rôzne mapy, preto dostala názov "Izba máp" napr. je tu stará mapa Rakúsko-Uhorska. Pekný bol hlavne pohľad z izby máp na strop nachádzajúci sa o podlažie vyššie, teda v miestnosti obrazov.
Prehliadka sa začína po zhliadnutí exponátov a infopanelov venovaných drôtarskému umeniu. Dverami sme sa dostali do miestnosti, kde sa nachádzali predmety pripomínajúce rôzne obdobie osídlenia Žiliny a jej okolia. Sú tu vystavené napríklad meče katov z 15.-16. storočia, kedže Žilina mala právo meča, richtár mohol odsúdiť občana na trest smrti a kat vykonával popravu práve vystavenými mečmi. Nachádza sa tu aj oblek jedného z poslancov z 19. storočia, či kly a zuby mamuta alebo medveďa jaskynného, ktorý bol väčší než dnešné medvede. V jednej vytrínke sú hračky z prvej polovice 20.storočia.
Na tomto poschodí je jedna malá miestonosť venovaná ukážkam výrobkov rôznych cechov, ktoré v Žiline pôsobili.
Ďalšia miestnosť je venovaná zakladateľom Československa : Tomášovi Garyque Masarykovi, Miloslavovi Rastislavovi Štefánikovi a Edvardovi Benešovi. Na obrazovke sa premietal aj film z návštevy Žiliny prvého československého prezidenta. Spomínajú sa aj cudzinecké légie, je tu vystavená uniforma legionára, ale napríklad aj model a ohorená časť z lietadla, na ktorom letel Štefánik z Talianska domov, havaroval a zahynul pri Ivanke pri Dunaji.
V ďalšej izbe bolo vystavených pár kúskov dobového nábytku a obrazy znázorňujúce Budatínsky hrad. A tiež krb z roku 1551 a pekné bielo-zlaté hodiny. Z tohto vstupného poschodia sme pokračovali točitým schodiskom do "Miestností máp", "Miestnosti obrazov" a "Miestnosti hodín" až na samý vrchol veže, na vyhliadku.
Na Budatínskom hrade sme boli už ako trojročné, v tom období nebola veža sprístupnená. Mali sme ale už vtedy možnosť si pozrieť výstavu drotárského umenia. A ako nám spomínali rodičia rôzne predmety, ktoré vyrobili slovenskí drôtari sa nám páčili, veď niet sa čo diviť, keď tu bol vystavený drak, princezná, vláčik či vtáčik. Expozícia o drotároch sa tu nachádza aj dnes. Obytná veža je po veľkej rekonštrukcii a je sprístupnená verejnosti.
Vstupné : 5 € , dôchodcovia a študenti - 2,5, €
Přidat do oblibených uživatelů
Mapa
Ubytování
PočasíPříspěvky z okolí Budatínsky hrad - hradná veža s vyhliadkou
