Žilina - Katedrála Najsvätejšej trojice
V Žiline sa nachádza viac sakrálnych pamiatok. Najstaršou v historickom centre Žiliny je rímsko-katolícky farský kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý je od roku 2008 už katedrálou ( nazývaná tiež Farský kostol ). Nachádza sa na konci farského schodiska, nad Námestím Andreja Hlinku, na ulici Horný val.
Prvá písomná zbierka o kostole je z roku 1400. S veľkou pravdepodobnosťou v blízkosti kostola a čiastočne aj na mieste terajšieho kostola, stál v rokoch 1318 - 1454 Žilinský hrad ( sú o tom písomné správa ). Stavba ako kostol sa prvýkrát spomína v roku 1423, vtedy bol zasvätený Panne Márii.
Okolo roku 1530 dal vtedajší majiteľ Žiliny Burian Světlovský z Vlčnova postaviť vedľa kostola vežu, ktporá slúžila ako pevnostný objekt. V roku 1540 stavbu dokončil Rafael Podmanický. Dostala pomenovanie Nová veža, dnes nesie názov Burianova veža.
Kostol bol častokrát ťažko skúšaný :
V polovici 16.storočia družina lúpežných rytierov Jana Podmanického a jeho brata Rafaela dvakrát obsadila a vypálila Žilinu. Kostol prebudovali na pevnosť. Neskorší majiteľ Žiliny dal opätovne budovu prestavať na kostol, ktorý opätovne začal slúžiť cirkevným potrebám. Pri jeho vysvätení, už bol zasvätený Najsvätejšej Trojici.
V roku 1678 kostol pri požiari celkom zhorel, zhoreli aj zvony na Novej veži.
Kostol dal roku 1687 zreštaurovať palatín Pavol Esterházy a v roku 1690 ho začali reštaurovať jezuiti.
Obrovský požiar 21.6.1848 zničil takmer celú Žilinu. Zhorela strecha kostola, obe veže aj celé vnútorné zariadenie kostola. Zostali len dva malé zvony na hodinovej veži kostola. Z kostola zostala len ruina. Na Novej veži boli roztopené tri najväčšie zvony.
15.1.1858 Žilinu zasiahlo zametrasenie. Z kostola zachránili sochu Panny Márie, ktorá sa dnes nachádza v kostole vo Višňovom a pravdepodobne preto sa Žilinčania vydávajú na púť k tejto kedysi ich soche.
Zničený kostol dal zrekonštruovať žilinský dekan a farár Andrej Lemeš podľa plánov významného maliara a prírodovedca Jozefa Božetecha Klemensa (1817-1883), ktorý istý čas pôsobil na gymnáziu v Žiline. Do kostola namaľoval aj oltárne obrazy, ktoré sú v kostole dodnes ( s jeho obrazmi sme sa stretli aj v inom žilinskom kostole a to na Mierovom námestí v kostole Obrátenia sv. Pavla ).
Požiar v roku 1886 poškodil aj čerstvo zrekonštruovaný kostol - zhorela na ňom strecha. Zvony tentokrát zostali nepoškodené. V roku 188 dostali obe veže, teda veža farského kostola aj Nová veža, nové strechy. Veža z prestavby v roku 1890 získala vzhľad, ktorý bol podobný dnešnému.. Podľa najväčšieho zvona, ktorý sa v nej nachádzal dostala nový názov a to Burianova veža.
Prvá svetová vojna sa opäť poznačila žilinské kostoly. V auguste 1917 boli zrekvirované tri zvony z Burianovej veže. Až v roku 1924 veža získala 6 nových zvonov. Vtedy to bola veľká slávnosť, lebo všetky zvony prišiel posvätiť Andrej Hlinka ( 1864 - 1938 ). Námestie, ktoré sa nachádza pod farskými schodmi nesie jeho meno. Nachádza sa na ňom aj socha Andreja Hlinku.
V roku 1936 kostol dostal nový organ, v roku 1941 na fasádu kostola umiestnili mramorovú sochu sv. Anny od akademického sochára Fraňa Štefunka.
V rokoch 1941 - 1942 bola uskutočnená úprava Burianovej veže, kedy dostala novú vychádzkovú ochodzu so stĺpmi.
No a dnes sú veža a kostol novovymaľované. Veža bola vymalovaná prv na žlto a kostol je dnes biely, donedávna mal tiež žltú farbu.
V rokoch 2000 a 2001 prebiehali v okolí kostola archeologické výskumy, ktoré získali nové poznatky o prestavbách kostola : v polovici 13.st. postavili jednoloďový kostol s pravouhlou svätyňou. Po roku 1300, kedy prišli a natrvalo sa usadili v Žiline Nemci z Tešína, pristavali polkruhovú apsidu.
V 17.st. pôvodný gotický kostol nadobudol po prestavbe renesančný charakter.