Budatínsky hrad - Múzeum drotárstva
Múzeum drotárstva, stála expozícia sa nachádza na prvom poschodí obytnej veže nad vstupnou halou s pokladňou a predajom suvenírov na Budatínskom hrade. Po vzhliadnutí múzea sa začína aj prehliadka obytnej veže s výkladom sprievodcu.
Drotárstvo bolo špecifickým slovenským remeslom, vandrovným zamestnaním v období 18. a 19. storočia. Týmto remeslom sa zaoberali muži z najchudobnejších kopaničirských oblasti hlavne z Kysúc a okolia Žiliny z Veľkého Rovného, Dlhého Poľa, Kolárovic. ,,Drotári, drotári, ako divé husí,, - píše sa v jednej básničke.
Začiatky drotárstva na Kysuciach sa viažu k prvej polovici 18. storočia. Najstarší drotári pochádzali z obcí Zákopčie a Nesluša, neskôr Turzovka, Vysoká nad Kysucou, Dunajov, Makov, Staškov, Olešná, Rudinská, Krásno nad Kysucou. Drotári najskôr drôtovali v okolí svojho bydliska, neskôr po celom Slovensku a Uhorsku. ,,Dieľňou,, drotára bola takzvaná krošna, ktorú nosil na chrbte a mal v nej všetko, čo potreboval. V ruke mal palicu, cez plece prevesenú koženú brašnu.
Prvým základným materiálom, s ktorým pracovali bol oceľový drôt rôzných hrúbok a tvrdosti. Najskôr opravovali prasknuté hlinené, keramické, porcelánové a sklenené nádoby oplietaním drôtenou sieťkou. V polovici 19. storočia sa orientovali aj na prácu a výrobky z plechu, išlo o plech čierny, biely - pocínovaný, plechy z farebných kovov mede a mosadze. Neskôr vyrábali z drôtu a plechu aj rôzne predmety pre domácnosť, napríklad misky na ovocie, rôzne vešiaky, habarky, naberačky, šľahače, sitka, podložky pod hrnce a žehličky, košíky na pečivo, špáradlá do fajok, náhubky pre psov a vo veľkej miere pasce na myši a ďalšie hlodavce. Vyrábali ale aj dekoratívne predmety, ako napríklad vázy, kalichy, košíky, šperkovnice, kazety na cigarety, figurky ľudí, zvierat, rozprávkových bytostí. Svoj tovar ponúkali a predávali podomovým spôsobom.
V 2. plovici 19. storočia si niektorí drotári zakladali v zahraničí aj svoje dielne, napríklad v Nemecku, Rusku, Rakúsku, Poľsku, Francúzku, Belgicku, Švajčiarsku, na Balkáne. Chodili ale až do strednej Ázii, na Blízky východ, na Sibír a do Severnej Ameriky. Celkovo bolo v zahraničí asi 370 takýchto drotárskych dielni a podnikov.
Začiatkom 20. storočia bolo na Slovensku približne 5 000 drotárov. S drotármi do sveta vyrážali aj malí chlapci-učni, ktorých nazývali džarkovia. Ich učňovské obdobie trvalo tri roky. Do sveta ich rodičia posielali v 10 - 14 rokoch, z najchudobnejších rodín niekedy nemali ani 10 rokov.
Nádherné ukážky týchto starých majstrov sú dnes vystavené práve v expozícii drotárstva v Považskom múzeu v Žiline - Budatíne. Okrem vystavených artefaktov z drôtu a plechu sa v tejto unikátnej drotárskej zbierke nachádza aj mnoho ďalších obrazov, fotografii a infopanelov, ktoré zobrazujú od začiatku toto vandrovné povolanie až po továrensku výrobu.
Úpadok drotárstva začal po skončení 1. svetovej vojny a zániku Rakúsko - Uhorska. Vznikli nové štáty a hlavne Rakúsko a Maďarsko najviac bránilo voľnému pohybu cudzincov po svojom území. Koncom druhej svetovej vojny drotárstvo ako remeslo prakticky zaniklo. Nezaniklo ale úplne, dodnes sú rôzne umelecké spolky a ľudia na Slovensku a v Českej republike, ktorí sa tomuto dnes už umeniu venujú.
Přidat do oblibených uživatelů
Mapa
Ubytování
PočasíPříspěvky z okolí Budatínsky hrad - Múzeum drotárstva
