Divinka - Malý vrch - rozhľadňa a Veľký vrch - významné opevnenie našich predkov

Turistické cíle • Kopec

rozhľadňa • Fotografie (51) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (51 fotografií)

smer rozhľadňa

cesta jesennou prírodou

Vstoupit do fotogalerie (51 fotografií)

Obec Divinka leží v údolí Váhu neďaleko Hričovskej priehrady, neďaleko krajského mesta Žilina.

Na dnešný výlet sme sa vydali na najväčšie lákadlo obce - rozhľadňu stojacu na vrchu Malý vrch - 480 m n.m., ktorý leží nad obcou Divinka. Na Malom vrchu, ležiacemu na úpätí Veľkého vrchu 531 m.n.m. sa nachádza drevená rozhľadňa. Veľký vrch bol miestom kde v minulosti mali naši predkovia hradiská v rôznych dobách našej minulosti.

Ak prvý sme si vyfotili smerovník navygujúci nás k rozhľadni. Tu sa nachádzal aj prvý infopanel Veľký vrch ( 531 m ) - významné opevnenie našich predkov. Dozvedeli sme sa, že najdôležitejšou lokalitou v chotári obce Divinka je hradisko na Veľkom vrchu. Patrí medzi najdôležitejšie opevnenia severného Slovenska. Bolo významným hospodárskyma kultúrnym centrom počas troch rôznych období :
- v neskorej dobe brondzovej až staršej dobe železnej ( lužická kultúra )
- v dobe laténskej až dobe rímskej ( púchovská kultúra )
- v časnom stredoveku ( veľkomoravské obdobie )
Opevnenie na Veľkom vrchu v boli rozsiahle ( 12 ha ). v 50 rokoch 20.st. územie skúmal archeológ A. Petrovský-Šichman. O hradisku v Divinke písal ako prvý už Matej Bel v prvej polovici 18.st.

Po poľnej ceste sme pokračovali jesennou prírodou k rozhľadni. Ďalšia zastávka bola pri lavičke a infopaneli s názvom Lužická kultúra - budovatelia veľkých hradísk v praveku ( mladšia doba bronzová a staršia doba železná ). Z panela sme sa dozvedeli, že veľký rozmach v budovaní hradísk na Slovensku nastal v období mladšej doby bronzovej. V 13.-14. st. pred n.l. veľkú časť Slovenska, hlavne jeho horské oblasti obýval ľud lužickej kultúry ( obývali územie od východného Nemecka po južné Polsko, Moravu a Slovensko ).
Nositelia Lužickej kultúry budovali hradiská, ktoré slúžili ako sídlá obchodu, výroby, vojenskej moci a náboženstva. V prípade napadnutia poslúžili ako útočisko pre obyvateľov širokého okolia.
U nás ľud Lužickej kultúry osídloval najmä Liptov, Turiec, Oravu, horné a stredné Považie, Pohronie a hornú Nitru. Klčovali a vypaľovali lesy a tak získavali ornú pôdu, ktorú už ich potomkovia neopustili a v mnohých prípadoch slúži dodnes. Národnosť ľudu Luživkej kultúry nie je známa.
Mŕtvych spaľovali a popol ukladali do keramických nádob. Nad popolnice umiestňovali mohyly z kameňa. Do hrobov vkladali aj milodary, čo svedčí o tom, že verili v posmrtný život.
V hradiskách k dôležitým výrobným činnostiam patrila metalurgia farebných kovov a následná výroba nástrojov a šperkov z bronzu.

Ďalší infopanel sa nachádzal na mieste určenom na oddych, posedenie s kamarátmi, opekanie alebo varenie guláša. Išlo o Infopanel Púchovská kultúra ( 3.st. pred n.l. -2 st. n.l. ).
Táto kultúra sa vyvíjala v dobe laténskej a rímskej v horských oblastiach Slovenska, v priľahlej čast moravy a Polska. Vznikla splynutím lužického ľudu a nových prisťahovalcov - Keltov.
Veľké majstrovstvo dosahovali v oblasti spracovania železa, kovolejárstva a vo výrobe keramiky na hrnčiarskom kruhu.
Ľud púchovskej kultúry sa živil poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Okrem spracovania kovov, najmä železa sa zaoberali aj výárobou ozdobných predmetov z drahých kovov. Ako prví na našom území razili zlaté a strieborné mince.
Púchovská kultúra v prvých desaťročiach nášho letopočtu prešla dramatickými zmenami. V dôsledku vojen zanikla väčšina sídlisk. Vojny vyvolávali germánske kmene Kvádov, ktorí sa presídlovali na naše územie.

Neskôr sme prišli k ďalšiemu infopanelu s názvom Slovania - naši predkovia.
Slovania vstúpili na historickú scénu na konci staroveku a počatkom stredoveku.
Podľa archeologických výskumov možno považovať za pravlasť Slovanov územie dnešnej Ukrajiny.
V 5. storočí sa začalo sťahovanie Slovanov z ich pravlasti. Usadili sa vo veľkej časti Európy. Postupným vývojom sa rozdelili na tri vetvy:
- západnú ( Česi, Lužický Srby, Poliaci a Slováci )
-južnú ( Bulhari, Chorváti, Slovinci a Srbi )
- východnú ( Bielorusi, Rusi a Ukrajinci )
Slovania na naše územie prišli na prelome 5. a 6. storočia. Slovania boli predovšetkým roľníci. Pestovali proso, pšenicu, strukoviny, chovali hovädzí dobytok, ošípané, ovce a kozy. Boli aj zruční remeselníci. Zlaté a strieborné šperky najmä z obdobia Veľkej Moravy boli skutočnými skvostami.
Slovania zo začiatku m´ŕtvych spalovali a ukladali do keramických nádob - popilníc. Neskôr žiarivý pohrebný ritus vymizol.
Typickým znakom Slovanov bolo budovanie hradísk. Na území Slovenska často využívali a prebudovávali staršie opustené hradiská, ktoré pred nimi postavili najmä kelti a ľud lužickej kultúry. Typickým príkladom je aj hradisko na Veľkom vrchu v Divinke.

Nakoniec sme došli na Malý vrch ( 480 m n.m. ) k vyhliadkovej veži. Tu sa ešte nachádzal posledný infopanel s názvom Veľký vrch v období Veľkej Moravy ( 9. - 10. storočie ).
Poslednou etapou obnovenia osídlenia hradiska Veľký vrch je 9. st., kedy nastal nebývalý rozvoj slovanského osídlenia celej Žilinskej a Bytčianskej kotliny. Desiatky sídlisk aj rozsiahle mohylové pohrebiská dokazujú, že život na tomto území v období Veľkej Moravy prekvital. Predpokaldá sa, že Slovania obnovili mohutné valy a ešte ich navýšili o drevenú palisádu, aby zvýšili obranu.
Naši predkovia sa venovali poľnohospodárstvu o čom svedčia hromadné nálezy poľnohospodárských nástrojov ( kosáky, kosy, čeriesla, motyky, kľúč od domu, sekery, radlice...)
Predpokladá sa, že na hradisku žili aj slovanskí bojovníci, čiže vtedajšia elita, šľachta. Svedčia o tom pozostatky najmenej dvoch zrubových obydlí na kamenných podmurovkách. Obyčajne sa totiž stavali jednoduchšie obydlia - do zeme zahĺbené zemnice s jednoduchou konštrukciou. Našla sa aj časť jazdeckého postroja, železné bojové nože či polovica železnej ostrohy.

Náučný chodník má spolu 7 stanovišť, je modro značený, túra k rozhľadni trvá približne 50 minút.

Rozhľadňa Divinka je drevenou vyhliadkovou vežou vybudovanou pod úpätím Veľkého vrchu. Jej výška je 19,2 metra, má 5 poschodí a odmenou za prekovnanie stúpania po chodníku z obce Divinka a zdolaní schodov na vrchol rozhľadne je nádherný výhľad na obec Divinka, Hričovskú priehradu, mesto Žilina, Súľovské vrchy, Malú Fatru ,Javorníky, Kysucké a Oravské Beskydy.

Rozhľadňu postavili v období 4. až 12. mesiaca roku 2019, je zhotovená z dreva 35 m3, v pôdoryse má rozmer 4 x 4 metre, jej vlastníkom je obec Divinka.

U rozhľadne je možnosť posedieť si a odpočinuť si na drevenom posedení. Rozhľadňu postavili po dokončení naučného chodníka, vybudovať rozhľadňu na tomto mieste obec plánovala už o niekoľko rokov skôr. Stavba rozhľadne bola financovaná z fondov Európskej únie v rámci cezhraničnej spolupráce s partnerskou poľskou obcou Spytkowice a z rozpočtu obce, celkovvý náklad predstavovalpribližne 60 tisíc eur. .