Loading...
Z námestia Place Hotel de Ville sme sa vydali celá 50 členná skupina nášho zájazdu cez most na rieke Seine k známej, pred pár dňami vyhorenej katedrále Notre Dame, ktorá leží na najväčšom ostrove rieky Seiny zvanom Cité. Vidieť Cathédrale Notre-Dame de Paris, ktorej sa u nás hovorí aj katedrála Panny Márie alebo Chrám Matky Božej v Paríži, bolo jedným z mojich najväčších želaní čo som chcela vidieť v Paríži.
Najskôr sme prišli k jej hlavnému vchodu k západnej fasáde. Tu sme toho moc nevideli, nakoľko katedrála bolo ohradená zábranami a strážená políciou. Pokračovali sme uličkou okolo katerdály. Tu sme z jednej malej uličky videli časť, ktorá horela. Pokračovali sme ďalej až sme sa dostali k jej zadnej časti, kde zhorela hlavná veža a strecha. Vrch katedrály bol pokrytý fóliou, aby sa dovnútra nedostala voda. Myslela som si, že už väčšiu časť katedrály ani neuvidíme, ale našťastie sme pokračovali cez most a už odtiaľ sme videli väčšiu časť katedrály. Idúc po nábreží Seiny sa nám postupne ukázal Noter Dame po celej svojej dĺžke.
Ešte niečo všeobecne o Notre Dame :
Obrovská rímskokatolícka katedrála Notre - Dame de Paris - aj Chrám Matky Božej v Paríži postavená na rieke Seine je jednou z najkrásnejších príkladov francúzkej gotickej architektúry a Parížania sú na ňu patrične pyšní. "Vyrástla" na mieste, ktoré slúži už 2000 rokov náboženským kultom. V 4. storočí tam stál galsko-rímsky chrám zasvätený Jupiterovi, neskôr v 6. storočí kresťanská bazilika.
S výstavbou katedrály, ktorá patrí aj k najvýznamnejším pamiatkam európskej stredovekej architektúry sa začalo v roku 1163 na požiadanie biskupa Maurice de Sully, dokončili ju po 182 rokoch, v roku 1345 architektom Jeanom de Chellas.
Je postavená v dvoch architektonických slohoch románskom a gotickom na mieste bývalého rímskeho chrámu a neskôr baziliky Saint - Étienne, sv. Štefana.
Počas francúzkej revolúcie bola veľmi poškodená, jej rekonštrukcia prebehla v rokoch 1844 - 1864 pod vedením architekta Viollet - Le- Duca. Zásluhu na začatí rekonštrukčných prác malo aj dielo Victora Huga. Čo nám potvrdila aj naša sprievodkyňa.
Vnútorná časť katedrály má dĺžku 127,5 metra, šírku 47,5 metra a výšku 32,5 metra, jej kapacita je až 9 000 osôb. Čelné veže katedrály, medzi ktorými je vitrážne okno rozetového tvaru sú vysoké 69 metrov, na výstup treba zdolať 387 schodov.
Vo veži je umiestnených 5 zvonov, najväčší z nich je zvon Emmanuel o hmotnosti viac ako 13 ton, patrí k najvýznamnejším a najväčším zvonom v Európe. Zvon Emmanuel bol oznamovateľom dôležitých udalosti, ako napríklad počas Francúzkej revolúcie, ukončenia prvej svetovej vojny, oslobodenia Paríža od nemeckých okupantov počas druhej svetovej vojny, úmrtí francúzkyh štátnikov, návštevy pápeža a vo sviatkoch, ako Veľkej noci, Vianoc alebo narodenia Panny Márie. Zvon je umiestnený v južnej veži, odliali ho v roku 1685. Počas Francúzkej revolúcie boli vo veži štyri zvony, tri z nich zničili, zachoval sa práve iba zvon Emmanuel.
Chrám Matky Božej zaujal aj známeho francúzkeho spisovateľa Victora Huga, ktorý napísal román Chrám matky božej v Paríži. Dej romána sa odohráva v Paríži v roku 1482, podnetom spisovateľa bol pohľad na spoločenské vrstvy v tej dobe, príbeh dobra a zla, lásky a vášne, trápenia a spravodlivosti. Medzi hlavné postavy tohto, aj sfilmovaného, románu patrí zvonár, hluchý hrbáč z veže chrámu Quassimodo, ďalšími postavami je kňaz Claude Frollo, cigánka Esmeralda. Quasimodo zvonil pravdepodobne v južnej veži. Pri ničivom požiari z 15. apríla 2019 oheň veže v priečeli kostola nezničil, tie na rozdiel od hlavnej veže ostali.
Špicatá štíhla veža,ktorá podľahla požiaru, bola vysoká 93 metrov, v jej spodnej časti boli umiestnené sochy12 apoštolov, na jej vrchole bol kohút s časťou trňovej koruny a relikvie patronov Paríža sv. Denise a sv. Jenovédy. Sochy apoštolov sa našťastie zachovali vďaka tomu, že ich demontovali iba niekoľko dni pred požiarom. O už spomínanej hlavnej veži, vitrážnych oknách a streche sa dá hovoriť iba v minulom čase.
Katedrála je 5 loďovou stavbou, jednou hlavnou loďou a štyrmi bočnými.
Chrám je známy aj množstvom chrličov, ktoré vyčnievajú z budovy. Mali budovu chrániť od všetkého zlého, dostali však aj praktické využitie : odvádzali dažďovú vodu. Okrem nich je tu aj niečo cez 40 postáv zvierat, ktoré neslúžia teda ako chrliče. Tieto sa sem dostali počas veľkej rekonštrukcie v rokoch 1844 - 1864 pod vedením architekta Viollet - Le- Duca, ktorý tu naplno využil svoju fantáziu.
Chrám Noter Dame si "pamätá" niekoľko historických udalosti. Napr.:
- 1431 - tu bol korunovaný ako 9 ročný Henrich VI. Anglický za francúzskeho kráľa
- 1455 - revízia procesu Johanky z Arku
- 1594 - korunovácia Henricha IV. Navarského
- 1793 - zrozilo zbúranie Noter Dame, lebo počas Veľkej Francúzskej revolúcie
bola katedrála zničená, 28 sôch kráľov bolo poškodených
- 1802 - opätovné vysvätenie katedrály
- 1804 - korunovácia Napoleona I pápežom Piom Vii
- 1844 - 1864 prebehla veľká rekonštrukcia
- 1970 - pohreb Charlesa de Gaulla
- 15.4.2019 - veľký požiar