Loading...
Posledný deň v Paríži sme začali cestou metrom. Od zastávky sme pokračovali okolo Panteóna. Ide o historickú stavbu postavenú v latinskej štvrti. Pôvodne slúžil ako kostol, ktorý bol zasvätený sv. Genovéve. Dnes je známy hlavne ako hrobka slávnych osobností Francúzska.
Panteón je miestom posledného odpočinku známych vedcov, umelcov či mysliteľov. Z tých najznámejších sú to Voltaire, Alexander Dumas st., Victor Hugo, Jean-Jacques Rousseau, či Pierre Curie a jeho manželka Maria Curie-Sklodovská. Tá je jedinou ženou pochovaná v tomto chráme. Väčšina tých, ktorých ostatky sa v panteóne nachádzajú, sem boli prevezené až neskôr. Jedným z mála, ktorý tu bol pochovaný hneď po smrti bol Victor Hugo. Pozostatky Marie Curie sem boli prevezené roku 1995 a jej manžela roku 1996, Emila Zolu roku 1908, zomrel roku 1902 a pozostatky spisovateľa Alexandra Dumasa st. až v roku 2002, pričom zomrel už v roku 1870.
O tom, pozostatky ktorých osobností budú v Panteóne uložené, rozhoduje prezident, pričom návrhy podáva Národné zhromaždenie.
Z histórie :
V 6. storočí bol na tomto mieste vybudovaný kláštor sv. Apoštolov. Bola tu pochovaná aj patrónka mesta sv. Geneviéve a tiež zakladateľ kláštora a Franskej ríše - kráľ Chlodvik.
V 9.st. bol premenovaný a zasvätený sv. Geneviéve. Okolo roku 1180 bol kostol nahradený novou stavbou, ktorá po rokoch schátrala a bola zbúraná. V 17.storočí, keď král Ľudvík XV. ťažko ochorel, sľúbil, že keď vyzdravie, dá na tomto mieste postaviť nový kostol. Roku 1764 kráľ sľub splnil a položol základný kameň novej stavby, ktorá bola dokončená v roku 1790. Architektom bol Jacques-Germain Soufflot. Ten stavbou zahájil novú éru v architektúre - európsky klasicizmus. Vzorom mu bol Panteón v Ríme. Architekt sa dokončenia stavby nedožil, zomrel 10 rokov pred jej dokončením.
Panteón sme si narýchlo pozreli len zvonku za daždivého počasia. Niečo nám o ňom povedala sprievodkyňa, niečo som vyčítala na internete. Uchvátila nás jeho veľkosť : dĺžka - 110 metrov, šírka 84 m a výška 83 m. Chrám má pôdorys tvaru gréckeho kríža.
Ešte jedna zaujímavosť sa viaže k tomuto miestu. V roku 1851 tu fyzik Jean Bernerd Léon Foucault uskutočnil pokus s kyvadlom, ktorým dokázal rotáciu zeme.