Loading...
V meste Hluk ležiacom neďaleko obce Vlčnov, ktorá je známa najmä Jízdou králů,
sa nachádza kostol sv. Vavrinca. Sv. Vavrinec je patrónom diakonov, kuchárov, vojakov, archivárov, sklárov, knihárov. Chráni pred požiarmi, popáleninami, očnými a kožnými chorobami, pred morom i pred horúčkou. Je patrónom Španielska, Ríma i Norimbergu.
Do kostola vedie pekne vydlaždený chodník z tmavých a bledých kociek, ktoré vytvárajú rôzne obrazce, chodník strieda široké schodište.
Pri našej návšteve bol kostol vianočne vyzdobený, okrem hlavného oltáre vynikali štyri väčšie vianočné stromky zlato vyzdobené, čo pekne ladilo s hlavným i bočnými oltármi. Dva stromčeky boli pri hlavnom oltári a po jednom pri bočných oltároch. Do kostola sa dalo nahliadnúť len od dverí, z predsienky, ale videli sme hlavný i bočné oltáre a časť krížovej cesty. Oltáre boli zdobené stĺpmi zo zeleného mramoru, dozdobené hnedým mramorom a zlatou malbou.
Kostol sv. Vavrinca je vrcholne barokovou stavbou, ktorú postavili v rokoch 1736 - 1741 pod dohľadom lichtenštajnského barokového, staviteľa talianskeho pôvodu, Antonom Erhardom Martinellim. Stavalo sa na mieste staršieho kostola rovnakého zasvätenia, ktorý v roku 1736 zničilil požiar. Na stavebných plastikách pracoval taliansky architekt Antonio Beduzzimi, sochársku výzdobu zhotovil Ignác Morávek, ktorého predkovia pochádzali z Hluku.
Kostol je pozdĺžnou jednoloďovou stavbou s hranolovitou vežou a polkruhovým ukončením presbytéria.
V strede hlavného oltára je umiestnená socha sv. Vavrinca, patróna kostola. Bližšie k svätcovi sú umiestnené sochy sv. Floriána a sv. Václava, u steny sú ďalšie sochy sv. Vendelína a sv. Rochusa. V kostole sú aj dva bočné oltáre, jeden je zasvätený sv. Barbore, zdobia ho i sochy sv. Jána Sarkandra a sv. Jána Nepomuckého. Druhý bočný oltár je zasvätený Panne Márii, zdobia ho aj sochy sv. Kataríny a sv. Apoleny.
Rozsiahla obnova kostela začala v roku 1854, kedy sa pristavalo oratórium.
Na čelnej strane kostola po oboch stranách vstupu sa nachádzajú dve niky, v ktorých sú umiestnené pravdepodobne sochy sv. Jozefa s dieťaťom na rukách alebo sv. Antonína a Panny Márie.
Koncom 19. storočia došlo k dalšej významnej stavebnej prestavbe, kedy dostala kostelná veža novú podobu. Rovnú strechu nahradila v roku 1899 nová cibuľová makovica. Celkovú podobu věže dotvorili v roku 1900 hodiny.
Vo veži sú umiestnené tri zvony, najstarší zvon je z roku 1648. Druhý zvon má reliéfy sv. Magdalény, sv. Šimona a Judy, odlial ho v Ústí nad Labem v roku 1707 Jan Baltazar Grommeli. Najmenší, tretí zvon je umieráčik, má reliéf Madony s dieťaťom, odlial ho v roku 1964 Josef Dytrych. Veža sa nachádza v zadnej časti kostola.
Okolo kostola sa nachádza múr, ktorý má aj malé strelné okienka.