Hustopeče - renesančný zámok
Obec Hustopeče sa nachádza asi 10 km od Hraníc. Prvýkrát sa spomína v roku 1349. Až do konca 15. storočia Hustopeče a jeho okolie patrili rodom, ktoré tu mali veľké statky a panské sídla a pravdepodobne tu nebola žiadna tvrz, tá bola postavená až v 16. storočí, kedy sa tu usadila starojičínska vetva Pánov zo Žerotína. Prvýkrat sa tvrz objavila na mapách v roku 1569.
Stručná história zámku v meste Hustopeče :
Okolo roku 1580 Karel zo Žerotína s manželkou začali s prestavbou nevyhovujúcej tvrze na nové reprezentačné sídlo. V rokoch 1584 - 1596 vznikol dvojposchodový renezančný zámok štvorcového pôdorysu so štyrmi krídlami a vnútorným nádvorím.
Celý objekt bol čiastočne zrekonštruovaný v roku 1740 a to za Jana Podstatského z Prusinovic. V prízemí západného krídla bola vystavaná kaplnka vysvätená v roku 1758.
v 17. a 18. storočí zámok striedal majiteľov, čo sa odzrkadlilo na jeho vzhľade, jeho význam upadal, slúžil už len pre správu. Až v roku 1799 zámok odkúpil rod Baillov, ktorý ho zvelebil. Vlastnil ho až do roku 1945.
V roku 2001 sa podarilo obci Hustopeče získať objekt zámku od vtedajšieho majiteľa Valašského múzea v prírode v Rožnove pod Radhoštem. V roku 2006 začala generálna oprava celého objektu.
V roku 2011 bola jedna miestnosť zámku pridelená múzeu mäsiarstva, v roku 2015 bolo rozhodnuté o umiestení múzea hudby a filmu. Dočítala som sa, že v roku 2024 boli naplánované prehliadky zámku len v čase letných prázdnin a to každú nedeľu. V zámku bolo možné navštíviť nádvorie, lapidárium, mäsiarske a filmové múzeum a galériu obrazov.
Múzeum mäsiarstva pripomína tradíciu a vývoj remesla miestnej rodinnej firmy Váhala založenej v roku 1930. Sú tu vystavené predmety a stroje, ktoré sa v firme používali do znárodnenia v roku 1950. Dnes táto firma opäť existuje. V zámku je vytvorená predajňa mäsiarstva Roberta Váhaly zo 40. rokov minulého storočia.
V pivnici vzniklo Lapidárium renesančných arkád, ktoré boli v 70. rokoch nahradené kópiami.
Keďže zámok bol počas našej návštevy zatvorený, obišli sme len okolo zámku. Exteriér zámku je zrekonštruovaný. Jedno zo štyroch krídiel je celé vyzdobené sgrafitmi. Na nádvorie sme sa teda nedostali. Dočítala som sa, že na 1. poschodí nádvoria sú renesančné arkády s jónskymi hlavicami štíhlych stĺpov s kuželovou balustrádou a s bohatou reliefnou výzdobou. Severné krídlo, ktoré bolo postavené neskôr je nižšie. Ide o neskorobarokové krídlo. Tri renesančné krídla sú zdobené sgrafitmi. Celkom rada by som si zámok pozrela, hlavne jeho arkádové nádvorie, ktoré by malo byť pravdepodobne najväčším alebo jedným z najväčších na Morave.