Vrícko - kostol sv. Bartolomeja
Obec Vrícko s približne 455 obyvateľmi leží v objatí hôr Lúčanskej Malej Fatry v doline horského potoka Vrícka prameniaceho pod vrchom Kľak. Nachádza sa približne 9 kilometrov západne od Kláštora pod Znievom. Stred obce je v nadmorskej výške 592 metrov, najvyššia časť územia obce je vo výške 1351 metrov.
Obec tvoria dve časti - Vrícko a Predvrícko. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1594, vznikla ale pravdepodobne už okolo roku 1400. Vrícko v minulosti patrilo jezuitom sídliacim v Kláštore pod Znievom a vznikalo spoločne s ostatnými osadami na území juhozápadného Turca. Vrícko patrilo v minulosti medzi najchudobnejšie obce regiónu, obyvateľstvo sa živilo chovom dobytka, drevorubačstvom, tesárstvom, tkáčstvom, zberom liečivých rastlín a olejkárstvom. Až do druhej svetovej vojny tvorilo obec slovensko - nemecké obyvateľstvo, po roku 1945 došlo k násilnému vysťahovaniu nemeckého obyvateľstva. Názov obce pochádza pravdepodobne od slova vrece.
Hlavnou pamiatkou obce je rímskokatolícky kostol sv. Bartolomeja. Ide o jednoloďový, pôvodne renesančný kostol s drevenou vstavanou vežou a pravouhlým ukončením presbytéria.
Prvý renesančný kostol stál v obci niekedy okolo polovice 17. storočia. Bol to malý kostolík a v nasledujúcom storočí už prestal kapacitne vyhovovať. V rokoch 1787 - 1788 za pomoci finančných prostriedkov Kráľovskej univerzity v Budapešti pristavili novú loď s rovným stropom.
Hlavný oltár kostola je z prelomu 18. a 19. storočia s obrazom sv. Bartolomeja apoštola, patrona kostola, má byť údajne prácou Jozefa Murgáša, ktorý vo Vrícku pôsobil ako kaplán.
Bočný oltár zasvätený Panne Márii je z roku 1715.
Pri kostole sa nachádza jednoduchá murovaná zvonica postavená v prvej polovici 19. storočia. Zvonica má nízku ihlanovitú strechu s malým krížom a štyri zvukové okna so žaluziami. Dnes má elektrický pohon, sú v nej umiestnené tri zvony.
Kostol patrí pod Farnosť Kláštor pod Znievom, dekanát Turčianské Teplica a Banskobystrickú diecézu.
V obci sa nachádza kláštor Milosrdných sestier sv. Vincenta de Paul (Satmárky) a Kongregácia sestier Božského Vykupiteľa. Prvé sestry prišli do Vrícka začiatkom roku 1977 a nasťahovali sa do vtedy už neobývanej fary. Už vtedy mali v pláne vybudovať v obci dom pre choré a staré sestry. Dom bol dokončený až v roku 1989. Dnes tvorí komunitu Kláštora Matky Alfonzy Márie vo Vrícku približne 66 sestier.
Na miestnom cintoríne je centrálny pomník a hroby týchto sestier, ktorých cieľom je šírenie Božej úcty, snaha zmierňovať materiálnu a duchovnú biedu ľudí. Pomáhajú prostredníctvom sociálnej, charitatívnej, personálnej a pedagogickej činnosti. Pomník a hroby sú veľmi pekne upravené. Na pravej strane sú na trasovitých múroch umiestnené erby s menami nebohých sestier, v najvyššej časti je pomník z hnedého mramoru. Má tvar otvorenej knihy, vľavo je nápis,,Ja som vzkriesenie a živvot,, vpravo je vytesané - Tu odpočívajú a vzkriesenie očakávajú Milosrdné sestry sv. Vincenta Satmárky. Vľavo sú ďalšie terasovité múry s pomníčkami a socha Ježiša Krista. Pravú ruku má pozdvihnutú k nebesiam, v ľavej drží kríž. Po stranách sú pri ňom umiestnené dve mramorové dosky s nápismi sestier odpočívajúcich na tomto cintoríne.