Krkavá skala

Krkavá skala, vápencová a dolomitová ihla sa výrazne dvíha na východnom ubočí Sidorova nad Bielym Potokom severne od osady Vlkolinec.

Z pohľadu predmetov ochrany je to cenný geomorfologický výtvor, asi 20 metrov vysoká dominantná vápencová skala. Je to chránený prírodný útvar o rozlohe 0,60 ha, ktorý vyhlásili v roku 1952 a zároveň je aj chránenou študijnou plochou.

Predstavuje bralnatú vežu, na ktorej vrchole rastie skupina borovic. Vznikla zvetravaním dolomitov stredného triasu. Pod skalou na lúkach rastie králik biely, klinček kurtizánsky, zvonček klbkatý. Z vápencovej flory sa tu darí najmä prvosienke holej, poniklecu obyčajnému, horcu Clausiov, chudôbke vždyzelenej a napríklad i lomikameňu vždyživému. Rastie tu aj skalnica srstnatá ( Skalná ruža ). Ide o trvalku s prízemnou ružicou dužinatých listov. Žltkasté kvety vytvára v neskorom lete - v auguste a v septembri. kala je miestom odpočinku preletujúcim vtákom, preletujú tu napríklad krkavec čierny alebo sokol myšiar.

Kedysi Krkavá skala slúžila i ako cvičný horolezecký terén, od roku 1983 je tu však horolezecká činnosť zakázaná. Ku Krkavej skale sa dostanete po zeleno značenom turistickom chodníku, ktorý začína v meste Ružomberok. Pod skalou je i drevený altánok, kde si môže turista odpočinuť, alebo sa ochrániť v prípade dažďa. Pri chodníku je i malá kaplnka.

Povesť ako vznikol názov Krkavá skala hovorí, že jeden muž kúpil rybu na jarmoku aby mala jeho rodina čo jesť. Cestou začal mať smäd a išiel sa osviežiť k studničke. Ako sa naklonil, ryba mu skočila do vody. Začal ju loviť. Nahmatal niečo mäkké, hodil to do tašky. Za chviľu sa z kapsy ozvalo: " krk, krk." Bola to žaba a nie ryba. " Či krk, či nekrk, kúpil som ťa, tak ťa i zjeme. " Odvtedy sa skala nad prameňom volá Krkava skala.