Ludrová

Dolnoliptovská obec Ludrová leží 5 kilometrov juhovýchodne od svojho okresného mesta Ružomberok priamo vo vyústení Ludrovskej doliny. Je obklopená menšími masívmi Páncovej a Čerien, ktoré tvoria podhorie Nízkych Tatier. Pre turistov je východiskovým miestom do Ludrovskej doliny, ktorú ukončuje masív Salatínu, ktorý patrí k najvyšším kopcom v okrese Ružomberok.

Obec má približne 1000 obyvateľov a jej nadmorská výška je 560 metrov. Obec pôvodne pozostávala z dvoch častí - Zemianska Ludrová, ktorá bola samostatnou obcou a Villa Ludrová, ktorá tvorila ulicu mesta Ružomberok. Villa Ludrová je staršia, prvá zmienka o nej pochádza z roku 1376, keď ju kráľ Ľudovít I. podriadil ružomberskému richtárovi. Zemianská Ludrová je mladšia, spomína sa až v roku 1461 a patrila zemianskému rodu Tholtovcov, časť aj Rakovskovcom z Liptovskej Štiavničky. Obe tieto obce, medzi ktorými preteká potok boli spojené v roku 1953 a odvtedy nesú spoločný názov Ludrová. K obci patrí i časť Kúty, osada, ktorá sa spomína už v roku 1332.

Erb obce tvorí strieborná kráčajúca hus so zlatým zobákom a nohami po zelenej pažiti , umiestnená v červenom poli. Nad ňou sa vznáša strieborná heraldická ruža so zelenými listami prestrelená zlatým šípom.

Obyvateľstvo obce sa v minulosti zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom, neskôr pracovali v ružomberských priemyslových závodoch. Koncom19. storočia tu paličkovali čipky, v polovici 20. storočia sa tu ešte tkali plátno, plietli košíky z nelupaného prútia, známa tu bola i výroba črpákov, variech a iných drevených predmetov.

S výstavbou nového rímskokatolického kostola priamo v obci sa začalo na vŕšku Stráňa v roku 1812, na mieste, kde v minulosti stála drevená zvonička, ktorú pri stavbe kostola zbúrali. Kostol dokončili v roku 1826. Ide o jednoloďovú stavbu s predstavanou vežou. Vnútorný priestor kostola je zaklenutý pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi, celé jeho vnútorne zariadenie je neogotické. Vo veži kostola sú umiestnené tri zvony, najstarší je z roku 1774 a ulial ho František Littman v Banskej Bystrici. Dva ďalšie zvony sú mladšie, v Trnave ich odliali v roku 1924 u bratov Fischerovcov. Hodiny vo veži vyrobila a dodala firma Jánosa Müllera z Budapešti. Rezbársku a maliarskú prácu v kostole previedol Alexander Belopotocký v rokoch 1830 - 1834, lavice kostola pochádzajú z doby výstavby kostola.

Obec v minulosti postihlol niekoľkokrát i požiar, veľký vypukol 8. apríla 1832, počas ktorého v Zemianskej Ludrovej a neskôr po rozšírení ohňa do Villa Ludrová zhorelo 42 domov, 35 hospodárskych budov a 70 maštalí pre dobytok. Koncom 19. storočia obec postihli ešte ďalšie požiare.

Pred budovou obecnéhu uradu je umiestnený pomník k pamiatke obetí 1. a 2. svetovej vojny.

Za povšimnutiie pri návšteve obce určite stoja i zachované drevenice a murované domy z 19. storočia. V obci som bol iba chvíľu, ako vyhliadkové miesto ma zaujal malý kopec nad kostolom, kde je umiestnený kríž a mramorová doska na pamiatku Cyrila a Metoda. Trošku námahy za to určite stojí, je to nádhený pohľad na obec, kostol a na Chočské Vrchy.

V krčme u Bociana sme si s kolegom Milanom dali po pivku Urpín, a potom sme sa vybrali po ceste do Ružomberka.