Melichova skala nad Detvou

Južné svahy Poľany nad rázovitou Detvou sú obsypané lazníckymi usadlosťami. Vychádzka svojráznou krajinou je príjemným turistickým podujatím v každej ročnej dobe, i teraz, keď pod hrejivými slnečnými lúčmi miznú posledné fliačky snehu a kraj sa ako šibnutím čarovného prútika, keď sa aj sem vkráda jar.

Poľana je pohorie vulkanického pôvodu. Je najvyšším v rámci Slovenského stredohoria. Pôvodné lávové andezitové prúdy miestami vystupujú na povrch a sily erózie z nich vymodelovali zaujímavé skalné útvary. Medzi nimi dominujú Kaľamárka (je to pojem najmä medzi skalolezcami) a Melichova skala, ktoré dominujú krajine nad Detvou.

Dnes sa zastavíme pri Melichovej skale. Nachádza sa nad domami detvianskej osady Skliarovo. Názov nie je náhodný: bralo sa nachádza na pôde, ktorá oddávna patrila rodine Melichovej. Z usadlosti pod skalou však odišiel aj posledný pôvodný Melich, hoci veľké terénne auto naznačuje, že sa život z tohto kúta lazov úplne nevytratil. Starý pán - ako si naňho spomínam, kým tu ešte žil - si vždy rád pohovoril s okoloidúcimi turistami, aj im nalial za kalištek.

Povedľa Melichovej skaly vedie modro značený chodník smerujúci z Detvy k horskému hotelu na Prednej Poľane. Začiatok chodníka nájdeme v centre starej Detvy a okolo kríža a Kalvárie s tradičnými drevenými vyrezávanými a maľovanými krížmi prejdeme za 1 hod. do Skliarova. Pomedzi domy strmšie asi za ¾ hod. k Melichovej skale. Po jej prehliadke môžeme pokračovať v príjemnej túre lesmi a horskými lúkami cez Vrchdetvu (1062 m) až k horskému hotelu (od Melichovej skaly 1 ½ hod.).

Melichova skala je od roku 1964 prírodnou pamiatkou na výmere 0,3 ha. Zvyšok čela niekdajšieho lávového prúdu je výsledkom zvetrávania so zachovanými formami tečúcej lávy. V brale niekto vidí ťavu, niekto inak popustí uzdu svojej fantázie, nám sa zdalo, že nižšia skala má tvar hlavy fúzatého chlapa, ba dokonca samého Stalina.

Neďaleko, na okraji lesa, sa tiahne ďalší skalnatý rad Kopa (922 m). Keďže na skalách sa zachovala aj pôvodná xerotermná flóra (napr. kukučka vencová - Lychnis coronaria) a fauna, v roku 2001 vyhlásili Kopu za prírodnú rezerváciu na výmere 5,69 ha, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti - Biosférickej rezervácie Poľana.

Po výstupe k hotelu sa rozhodneme o pokračovaní túry podľa vlastnej chuti, záujmu a fyzickej kondície. Môžeme vyjsť na najvyšší bod Poľany, na Zadnú Poľanu (1458 m), na čo budeme potrebovať asi 2 hod. (tam a späť). Vrchol je však značne zalesnený (pôvodné smrekové porasty) a tak za kvalitným výhľadom odporúčam zájsť na blízke vyhliadky Katruška a Zbojnícky tanec. Zatiaľ čo z prvej, ktorá vraj nesie meno Jánošíkovej frajerky a vo svätojánsku noc sa tu otvárajú poklady najslávnejšieho slovenského zbojníka, sa môžeme podívať najmä na kalderu - eróziou pozmenený kráter neogénnej sopky Poľany, zo Zbojníckeho tanca sú pekné pohľady najmä na Slovenské Rudohorie, na Nízke i VYSOKé TATRY.

K návratu do Detvy si turisti obyčajne vyberú červenú značku cez spomenutú Kaľamárku (3 hod.).

(Protože som vo výbere oblastí nenašiel Poľanu, uviedol som oblasť Slovenské rudohorie, hoci ide o iné, i keď najbližšie horstvo, ktoré je vo výbere.)