Památková rezervace Pavlov

Vinárska obec Pavlov v okrese Břeclav leží na úpätí najvyššieho vrchu Pálavy - Děvína a na brehu vodnej nádrže Nové Mlyny asi 8 kilometrov severne od Mikulova.

Územie, kde dnes leží obec je osídlené už od dôb lovcov mamutov. Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú z 11. storočia, kedy bola súčasťou staroboleslavskej kapitule. V 13. storočí bol nad obcou postavený hrad Děvičky. V roku 1334 sa stal súčasťou mikulovského panstva, kde patril až do roku 1848. Pavlov bol pôvodne slovanská osada až do začiatku 13. storočia, kedy sa tu usadilo nemecky hovoriace obyvateľstvo, ktoré tu žilo až do povojnového odsunu v rokoch 1945 - 1946. Obec v minulosti niekoľkokrát zasiahli pohromy ako požiare v rokoch 1696, 1713, 1833 a v roku 1884, mor alebo rôzne vojenské nájazdy. Najhoršia bola tridsaťročná vojna, v ktorej padla za obeť takmer štvrtina obyvateľstva.

Ako takmer každá obec aj Pavlov má svoju dominantu kostol. Pavlovský barokový kostol, ktorý je zasvätený sv. Barbore postavili v roku 1740. Svätá Barbora bola dcéra pohana a ten z obav pred vplyvom kresťanstva svoju krásnu dcéru nechal zatvoriť do veže. I napriek tomu sa Barbora stala kresťankou a keď sa to po návrate z ciest dozvedel, strašne sa rozhneval, priviedol svoju dcéru pred súd a po druhom jednaní jej sám sťal hlavu. V tom okamihu ho ale z neba zasiahol blesk a usmrtil. Táto udalosť sa mala stať v roku 306 nášho letopočtu. Sv. Barboru majú ako patronku baníci, okrem nich sa k nej obracajú chorí a umierajúci ľudia, je tiež patronkou klobučníkov, pokrývačov, delostrelcov a hradov. Kostol stoji na návsi v strednej časti obce. Ide o jednoloďovú stavbu o dĺžke 28,8 metra, širke 7,6 metra a výške 5,7 metra. Je to stavba s pravouhlo ukončeným kňažišťom, sakristiou a s vežou nad sakristiou. Veža tohto kostola je neskorogotická a jej výška je 34,5 metra.

S obcou Pavlov je ale hlavne spojené víno, patrí k najstarším vinárskym obciam. Už v roku 1444 podľa zachovaných údajov bola v mikulovskom panstve najväčšou vinárskou obcou. Začiatkom 17. storočia bolo viac ako polovica pôdy obce osadenej viniciami. Dôkazom o veľkom rozmachu vinárstva v minulosti sú nádherné čelné barokové štíty domov so splípkami, ktoré pochádzajú zo 17. storočia v dnešnej Českej ulici. V dolnej časti budov sú vstupy do lisovne a pivnic, na poschodí žil vinár so svojou rodinou. Tieto segmentovo ukončené štíty so šiškou a niekde i nikou pre svätca nesú prvky baroka a sú dôkazom, akou bohatou obcou bol Pavlov v minulosti. Dnes je v katastri obce 316 hektárov vinic, z ktorých víno vyrába 15 vinárov registrovaných u Vinárského fondu. Pokiaľ máte záujem o historiu pavlovského vinárstva, vydajte sa na náučný chodník Pavlovské vinice a vinné sklepy. Jeho dĺžka je 3 kilometre, má 7 zastavení a v kľude si ho prezrieta za 1,5 hodiny.

Z Pavlova môžete vyraziť na Pálavu a jej najvyšší vrch Děvín, alebo komu sa nechce moc šlapať môže si oddýchnúť u vody vodného diela Nové Mlyny vybudovanej v rokoch 1975 - 1988.

V rokoch 1952 - 1972 prebiehali na katastrálnom území obce archeologické výskumy, ktoré viedol brnenský archeolog Bohuslav Klíma. Došlo k množstvu cenných nálezov z doby lovcov mamutov a preto je Pavlov i archeologickou lokalitou europského významu.

Obec Pavlov je dnes cieľom putovania mnohých turistov a cyklistov, ktorí tu objavie nádhernú prírodu, historiu a pavlovské víno, ktoré už mnohokrát ocenili odborníci.